Profesor Pupala: Máme dobrú možnosť, ako pomôcť zvýšiť kvalitu základných škôl

Profesor Branislav Pupala

Zdieľajte článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Spoluautor pripravovanej zmeny v obsahu a formách vzdelávania a profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite Branislav Pupala vysvetľuje v rozhovore, odkiaľ čerpali inšpiráciu pri tvorbe nového kurikula.

 

Pred dvomi rokmi ste sa pridali k tímu, ktorý pripravuje zmeny v obsahu a formách základného vzdelávania. Čo Vás k tomu viedlo?

Ako profesor pedagogiky sa základnému vzdelávaniu venujem dlhodobo, nebola to pre mňa nová téma.  Posledné roky sa zameriavam najmä na oblasť, ktorá sa nazýva kurikulárna politika a v rámci nej aj medzinárodným porovnaniam.

Okrem toho už sme s mojim tímom vytvárali vzdelávací program pre materské školy, keď som ešte nebol zamestnancom ŠPÚ a bol to pomerne úspešný proces. Kurikulárna reforma nebola pre mňa nová téma, ale prirodzený posun využitia celoživotných poznatkov a skúsenosti. Zároveň som to videl ako dobrú možnosť, aby sme pomohli zvýšiť kvalitu základných škôl a zlepšiť úroveň školskej politiky.

Prečo slovenské školy potrebujú zmenu obsahu a foriem vzdelávania?

Myslím si, že nielen medzi učiteľmi, ale v celej spoločnosti panuje všeobecná zhoda, že vzdelávanie žiakov potrebuje zmenu. Vývoj školskej politiky v uplynulých tridsiatich rokoch akoby zaspal a potrebuje zmenu. Je to téma, ktorá má mnoho bodov, o ktorých sa môžeme rozprávať. Jedným z problémov vzdelávacieho systému je, že vedľa seba existujú kvalitné školy a školy, ktoré neponúkajú dobré vzdelanie. To už je jeden z ukazovateľov, ktorý nám hovorí, že máme problém a že sú potrebné zmeny.

Vidíme, ako slovenskí žiaci sa umiestňujú na podpriemerných miestach v medzinárodných porovnaniach. Ale vidíme to aj priamo v školách.  Stále menej učiteľov sa chce identifikovať so svojim povolaním, žiadajú zmenu a ich spoločenský status nie je ohodnotený zaslúžene. Potom nám unikajú zo škôl učitelia a to je problém. A napokon, za posledných takmer tridsať rokov sa nepodarila na Slovensku urobiť očividná a poriadna reforma vzdelávania.

Keď sa porovnáme s okolitými krajinami, ktoré podobne ako my patrili do východného bloku štátov, tak sa im podarilo reformovať ich vzdelávací systém, čo sa týka foriem, štruktúry i obsahu.

Profesor Branislav Pupala

Vedeli by ste uviesť príklad niektorej z krajín východnej Európy, kde sa reforma vzdelávania podarila?

Veľmi často v rozhovoroch spomínam Slovinsko ako dobrý príklad vzdelávacej politiky. Mali šťastie, že hneď na začiatku 90. rokov zobrali proces reformy vzdelávania veľmi zodpovedne. Išli krok po kroku na základe východiskového dokumentu a reformu vzdelávania zvládli.

Ktorými štátmi ste sa s tímom inšpirovali pri príprave východiskových dokumentov?

Ako som spomínal, dlhodobo sa venujem komparácií vzdelávacích systémov. Existuje mnoho analýz a štúdií, ktoré porovnávajú vzdelávacie systémy v jednotlivých krajinách a my dokážeme identifikovať znaky, ktoré sú pre reformy kľúčové. Okrem Slovinska, môžem spomenúť vzdelávací model z Estónska. V istých ohľadoch aj Francúzsko, Švajčiarsko, Fínsko. Neznamená to, že od nich berieme vzdelávacie modely, ale poznáme, akým spôsobom riešili problémy pri vzdelávaní, ktoré riešime aj u nás. Informácií, štúdií a analýz o vzdelávaní a tvorbe kurikula je na svete dosť, len ich treba prepojiť a vyhodnotiť, ktoré prvky z nich by pomohli slovenským školám.

(Východiskové dokumenty si môžete pozrieť kliknutím na obrázok)

Sú prvky z kurikula iných štátov, ktoré ste prebrali do východiskových dokumentov, prispôsobene slovenským pomerom v školách?

Áno, východiskové dokumenty boli pripravené tak, aby boli aplikovateľné v našom vzdelávacom systéme. Môžem spomenúť rozdelenie základného vzdelávania do troch cyklov. To nie je náš výmysel, ale funguje vo väčšine krajín, ktoré som menoval. Je veľmi obmedzujúce, ak tvoríte kurikulum len po ročníkoch.

Sledovali sme, ako v zahraničí pristupujú k tvorbe predmetov, či vzdelávacích oblastí. Máme k dispozícii veľa dobrých príkladov a poznatkov. Pre mňa bolo veľmi motivujúce, že vieme naše znalosti zúročiť, poznáme moderné trendy a podľa nich vypracúvame dokumenty, čo by bolo vhodné zmeniť, zlepšiť a upraviť.

Sú slovenské školy a učitelia pripravení na zmenu?

Toto je veľmi vážna otázka. Niektoré sú pripravené a iné nie, navyše každým rokom sa nám potenciál kvalitných učiteľov v školách zmenšuje. Záleží od toho, ako vedenie školy pristupuje k učiteľom a ako sú motivovaní.

Druhá vec je, že v minulosti boli pokusy o školské reformy a ani jedna sa nevydarila. Učitelia a učiteľky, ale aj rodičia sa tak legitímne môžu pýtať, prečo by ďalšia zmena mala byť úspešná.

Čo je kľúčové, aby učitelia prijali reformu vzdelávania?

Dôležitým faktorom sú riaditelia škôl. Keď je v škole riaditeľ, ktorý je otvorený zmene, dokáže motivovať a naštartovať celý učiteľský zbor.

 

Branislav Pupala

je profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite. Výskumne sa venuje teórii kultúrnej gramotnosti a základného vzdelávania, porovnávacej pedagogike a kurikulárnej politike. Pracoval vo vzdelávacích projektoch v Indii, Keni, Indonézii a Nepále, bol hosťujúcim profesorom na viacerých univerzitách v týchto krajinách. V súčasnosti je poradcom riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu.

Text a foto: Rudolf Sivý/ŠPÚ.

Prečítajte si ďalšie

Newsletter

Prihláste sa na odber informácií a noviniek z procesu tvorby štátneho vzdelávacieho programu. Obsah newslettra pripravujeme.

Plán obnovy

Zmeny pre lepšie vzdelanie prebiehajú
v súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti