Zmeny v obsahu a formách základného vzdelávania sú súčasťou Vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou schváleného Plánu obnovy a odolnosti. Obsiahnuté sú v Komponente 7: Vzdelávanie pre 21. storočie. Obsahuje jasné ciele, opis reforiem a investícií, harmonogram a schválený rozpočet.

Plánované zmeny sú postavené na dostupných analýzach a prieskumoch, návrh pripravovali odborníci, odborníčky a ľudia z praxe, ktorí vychádzali z dlhodobých výskumov a analýz vzdelávacieho systému, ktoré realizoval Inštitút vzdelávacej politiky, priamo riadené organizácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (Národný inštitút vzdelávania a mládeže), Štátna školská inšpekcia, iniciatíva To dá rozum (MESA10), vysoké školy a ďalšie organizácie a inštitúcie. Opiera sa tiež o odporúčania Európskej komisie, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej banky, návrhov z dokumentu Učiace sa Slovensko a ďalších.

Významnú rolu pri tvorbe zmien základného vzdelávania tvoria poradné orgány Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Okrem interného tímu NIVAM sa na príprave podieľajú najmä Hlavná koordinačná skupina a Ústredná komisia pre predprimárne a základné vzdelávanie, ktorá vznikla na základe verejnej výzvy. V komisiách sú zastúpené štátne inštitúcie, pracujú v nich akademici, odborníci aj ľudia z praxe. Návrhy zmien budú pripomienkovať aj samotní žiaci a študenti prostredníctvom ďalšieho poradného orgánu, ktorým je Žiacky poradný výbor.

Učitelia z praxe sú vo veľkej miere členmi Ústrednej komisie pre základné a predprimárne vzdelávanie, kde sa prihlásili na základe otvorenej výzvy Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Sú to prevažne vysokokvalifikovaní učitelia s preukázateľnými výsledkami v pedagogickej a metodickej činnosti. Navyše, tvorbu kurikula sprevádzali otvorené konzultačné procesy, do ktorých sa mohol zapojiť každý učiteľ. Na začiatku roka 2022 bol dokument Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania sprístupnený na konzultáciu a verejnú prezentáciu širokej odbornej verejnosti.

Analýza zahraničných modelov a skúsenosti tzv. úspešných krajín sú systematickou súčasťou práce na kurikulárnej reforme. Dôležitým zdrojom sú krajiny s úspešnými príbehmi kurikulárnych reforiem v analogických podmienkach. Napríklad Estónsko, Slovinsko, z iných Írsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko a pod. Na podporu medzinárodného rozmeru kurikulárnej reformy Národný inštitút vzdelávania a mládeže získal projekt Európskej komisie a Svetovej banky, v rámci ktorého spolupracujeme s panelom expertov z mnohých krajín. Počítame tiež s medzinárodným auditom zavádzania nového kurikula do praxe.

Podpora pre učiteľov je nevyhnutnou súčasťou pri zavádzaní zmien do pedagogickej praxe. Vyplynulo to z analýz predchádzajúcich zmien na úrovni škôl, ako aj realizovaných úspešných školských reforiem vo svete. V pripravovaných zmenách v obsahu a cieľoch vo vzdelávaní bude preto dôraz na systematickú a viacúrovňovú podporu smerovanú na pedagogickú obec.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Národný inštitút vzdelávania a mládeže si uvedomujú potrebu participácie mladých ľudí na reforme vzdelávania. S týmto zámerom vznikol v roku 2021 Žiacky poradný výbor (ŽPV). 

Transparentná a kontinuálna komunikácia s odbornou aj laickou verejnosťou tvorí jeden z kľúčových pilierov celého procesu. Informácie bude Národný inštitút vzdelávania a mládeže v súčinnosti s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR postupne zverejňovať na tejto stránke. Plánujeme tiež realizáciu stretnutí s učiteľmi v jednotlivých regiónoch Slovenska, webináre vysvetľujúce jednotlivé kroky a zámery reformy ako celku, ale aj jej parciálnych častí.