Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú nevyhnutné. Slovensko má voči základnému vzdelávaniu veľký dlh, keď sa od 70. rokov minulého storočia v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by mu bola schopná dať misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania. Nevyhnutnosť zmien potvrdzujú aj medzinárodné porovnania, v testovaní PISA dosahujú slovenskí žiaci podpriemerné výsledky (v porovnaní s krajinami OECD).
Miera predpísaných cieľov a obsahu vzdelávania je vo viacerých predmetoch príliš podrobná a zameriava sa najmä na encyklopedické vedomosti, malý dôraz sa kladie na rozvoj komplexných spôsobilostí, kritického myslenia či schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami.
Ak chceme zlepšiť vzdelávanie, musíme ísť od základov. A základná škola, ako z názvu vyplýva, sú práve tie základy. Predbieha mu síce predprimárne vzdelávanie, tam sme však zásadným spôsobom zmenili kurikulum už v roku 2016, a to tak, aby sme teraz mohli posunúť vpred práve základné vzdelávanie. To nadviaže na to, čo dokáže vybudovať a poskytnúť materská škola.
Kurikulum pre predprimárne vzdelávanie bolo úplne prepracované a zavedené v roku 2016 s tým, že sa predvídalo jeho prepojenie s takým programom pre základnú školu, ako sa pripravuje teraz. Aj to bolo dôvodom pre zavedenie vzdelávacích oblastí totožných s týmito oblasťami. Pre materské školy sa však pripravujú a už aj boli zverejnené doplnkové kompenzačné programy, ktorú napomáhajú zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania a umožňujú prepojenie na vzdelávanie v základnej škole.
Po istom období áno, teraz je však prioritou základné vzdelávanie. Stredné školy budú vyžadovať osobitnú pozornosť a dôkladnejšie premyslenie štruktúry kurikula v nadväznosti na základnú školu. Dá sa predpokladať modulový systém, ktorý lepšie zohľadní potreby a možnosti žiakov v dvojročných učebných odboroch, v študijných odboroch odborného vzdelávania a v gymnaziálnom štúdiu. Ale nepredbiehajme udalosti a chod vecí.
Zmeny v obsahu a formách základného vzdelávania sú súčasťou Vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou schváleného Plánu obnovy a odolnosti. Obsiahnuté sú v Komponente 7: Vzdelávanie pre 21. storočie. Obsahuje jasné ciele, opis reforiem a investícií, harmonogram a schválený rozpočet.
Rozumieme, že tak rozsiahle a zásadné zmeny prinášajú otázky aj výhrady. Celý proces je nastavený tak, aby bol transparentný a participatívny, poskytoval priestor na verejné konzultácie aj odborné diskusie s kľúčovými aktérmi vo vzdelávaní.
Reforma vzdelávania pedagogických aj odborných zamestnancov je súčasťou pripravovaných zmien. Jednou zložkou pripravovaných krokov je inovácia prípravy budúcich učiteľov, ktorá bude podporená aj špeciálnym grantom. Druhou oblasťou je podpora učiteľov v praxi, ktorá bude zameraná jednak na podporu školských kolektívov, ale aj na mentoringové programy zamerané na inováciu pedagogickej praxe v súlade s reformnými zámermi.
Niektoré pedagogické fakulty už stihli podať pilotné študijné programy zohľadňujúce zámery kurikulárnej reformy. Postupy pri akreditáciách komunikuje medzi sebou NIVaM, MŠVVaŠ SR a Akreditačná agentúra, pričom sa čiastkové návrhy konzultujú aj s reprezentantmi pedagogických fakúlt. Vysoké školy budú dokonca podporené grantovým programom, aby zmeny v príprave učiteľov v nadväznosti na zmeny v kurikule základnej školy uskutočnili.
