Otázky a odpovede – Konkrétne otázky

Nové kurikulum základného vzdelávania

Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú nevyhnutné. Slovensko má voči základnému vzdelávaniu veľký dlh, keď sa od 70. rokov minulého storočia v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by mu bola schopná dať misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania. Nevyhnutnosť zmien potvrdzujú aj medzinárodné porovnania, v testovaní PISA dosahujú slovenskí žiaci podpriemerné výsledky (v porovnaní s krajinami OECD). Miera predpísaných cieľov a obsahu vzdelávania je vo viacerých predmetoch príliš podrobná a zameriava sa najmä na encyklopedické vedomosti, malý dôraz sa kladie na rozvoj komplexných spôsobilostí, kritického myslenia či schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami. Viac môžete nájsť TU.

Ak chceme zlepšiť vzdelávanie, musíme ísť od základov. A základná škola, ako z názvu vyplýva, sú práve tie základy. Predbieha mu síce predprimárne vzdelávanie, tam sme však zásadným spôsobom zmenili kurikulum už v roku 2016, a to tak, aby sme teraz mohli posunúť vpred práve základné vzdelávanie. To nadviaže na to, čo dokáže vybudovať a poskytnúť materská škola.

Kurikulum pre predprimárne vzdelávanie bolo úplne prepracované a zavedené v roku 2016 s tým, že sa predvídalo jeho prepojenie s takým programom pre základnú školu, ako sa pripravuje teraz. Aj to bolo dôvodom pre zavedenie vzdelávacích oblastí totožných s týmito oblasťami. Pre materské školy sa však pripravujú a už aj boli zverejnené doplnkové kompenzačné programy, ktorú napomáhajú zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania a umožňujú prepojenie na vzdelávanie v základnej škole.

Po istom období áno, teraz je však prioritou základné vzdelávanie. Stredné školy budú vyžadovať osobitnú pozornosť a dôkladnejšie premyslenie štruktúry kurikula v nadväznosti na základnú školu. Dá sa predpokladať modulový systém, ktorý lepšie zohľadní potreby a možnosti žiakov v dvojročných učebných odboroch, v študijných odboroch odborného vzdelávania a v gymnaziálnom štúdiu. Ale nepredbiehajme udalosti a chod vecí.

Je to predovšetkým možnosť prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom, ktorí ju navštevujú. Ide vlastne o zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce. Iste, pôjde aj o novú prípravu školských vzdelávacích programov, ktoré však naozaj vyjadria podstatu chodu školy ako komplexnej inštitúcie a nebudú len formálnymi dokumentmi. V priebehu školského roku 2023/24 pripravíme v spolupráci s pilotnými školami ukážky školských vzdelávacích programov, z ktorých budú môcť školy vychádzať, prípadne niektorý z nich prevziať v celosti.

Veľmi dúfame, že im napomôže rozumieť zmyslu vzdelania pre nich samotných. Aby nemali pocit, že vzdelávanie je zbytočné a nerozumejú tomu, čo a prečo sa majú učiť. Obsah vzdelávania lepšie zohľadní ich schopnosti a učebné tempo.

Členením kurikula na vzdelávacie oblasti chceme najmä v oblasti Človek a príroda a Človek a spoločnosť poukázať na nevyhnutnosť medzipredmetových vzťahov. Vo vzdelávacích oblastiach máme definované spoločné výkonové štandardy, ktoré pomáhajú tieto väzby efektívne vytvárať. Ponúkame možnosť tieto vzdelávacie oblasti vyučovať bez rozdelenia na vyučovacie predmety aj v treťom cykle, kde to doteraz možné nebolo. Nie je to však povinné – školy sa môžu aj naďalej rozhodnúť pre vyučovanie podľa tradičných predmetov.

Prvých 39 základných škôl učí po novom od septembra 2023. Od školského roka 2026/27 by mali byť všetky základné školy pripravené na zavádzanie nového obsahu a foriem vzdelávania.

Štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program

Možnosť zriadiť úvodné ročníky vznikla nadobudnutím účinnosti zákona č 182/2023 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) dňa 9. mája 2023, teda po schválení nového štátneho vzdelávacieho programu (31.3. 2023). Okrem Metodického usmernenia sa Dodatkom č. 1 schváleného 10. 10. 2023 uvádza táto možnosť aj v novom štátnom vzdelávacom programe. Konsolidované znenie štátneho vzdelávacieho programu podľa dodatku nájdete na tomto odkaze.

Za rozhodnutím integrovať predmety stojí niekoľko dlhodobých výziev vo výchove a vzdelávaní, na ktoré zavádzané zmeny v základnom vzdelávaní reagujú. Napríklad, nedostatočné zahrnutie globálnych výziev, ktoré presahujú jednu vednú disciplínu, absentujúca koordinácia cieľov a obsahu vzdelávania na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, ktorá by reagovala na národné potreby a izolovanosť jednotlivých predmetov, ktorá neodzrkadľuje realitu. Tieto problémy sú pomenované v dokumentoch opisujúcich východiská zmien vo vzdelávaní, ktoré sú zverejnené na webe vzdelavanie21.sk. Integrácia predmetov v školskom vzdelávacom programe v 3. cykle nie je povinná a škola môže naďalej vyučovať tieto predmety samostatne.

Rámcové učebné plány sú definované v štátnom vzdelávacom programe a ich prípadná zmena bude realizovaná najskôr v roku 2026 v závislosti od ostatných revízií štátneho vzdelávacieho programu na základe skúseností a dát zo škôl, ktoré už nový štátny vzdelávací program implementujú.

Sledujeme predovšetkým to, aby poznatky, ktoré sa žiaci v škole učia, boli v symbióze so zručnosťami a postojmi, ktoré si v škole žiaci dlhodobo budujú. Aby všetko to, čo sa žiaci učia, im dávalo zmysel. V tomto zmysle treba chápať aj to, ako smerujeme k posilneniu zmysluplného učenia, rozvíjaniu kritického myslenia a zručností pri práci s informáciami. Kurikulum bude viac klásť dôraz aj na súčasné globálne výzvy a problémy, ako sú klimatické zmeny, perspektívne zmeny na trhu práce alebo vysoké požiadavky na informačnú gramotnosť. Dôraz kladieme na pohodu žiakov a budovanie ich hodnotovej orientácie.

Obsah výchovy a vzdelávania v špeciánych výchovných zariadeniach vymedzuje štátny výchovný program. Štátne výchovné programy pre špeciálne výchovné zariadenia schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 8. marca 2023 s platnosťou od 1. septembra 2023 a sú dostupné aj na webovom sídle Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.

Testovanie žiakov a žiačok

Zmena v obsahu vzdelávania sa odrazí v rovine rozšírenia typov štandardizovaných testovacích nástrojov o tzv. kriteriálne testy. Doterajšie celoplošné (národné/externé) testovania sa zameriavali na hodnotenie výkonu žiaka, v porovnaní s výkonom ostatných žiakov – napr. Testovanie 9. Zavedú sa nové štandardizované testovacie nástroje, ktoré sú zamerané na absolútny výkon žiaka – kriteriálne testy (výkon žiaka je porovnávaný s vopred určeným kritériom bez ohľadu na výkon iných žiakov). Hlavným cieľom je vytvoriť také nástroje, ktorými možno lepšie identifikovať silné a slabé stránky vo výkone žiaka v presne určenom obsahu, prípadne odhaliť jeho nedostatky, chyby, ťažkosti a tým poskytnúť školám adresnejšiu spätnú väzbu.

Testovacie nástroje budú pre 1. cyklus vytvárané z matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti, pre 2. cyklus budú vytvárané z matematickej, prírodovednej a čitateľskej a jazykovej gramotnosti a pre 3. cyklus z matematickej, prírodovednej, finančnej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti. V dlhodobom horizonte bude toto testovanie možné rozšíriť aj o ďalšie gramotnosti.

V rámci celoplošného (napr. T9), ako aj nového, kriteriálneho testovania bude zabezpečené pokrytie celého obsahu vymedzeného reformovaným štátnym vzdelávacím programom pre daný testovaný predmet (t.j. obsahový aj výkonový štandard). Vzhľadom na technicko-organizačné obmedzenia papierového alebo elektronického testovania samozrejme nebude možné v testoch pokryť všetky komponenty, či už činnosti alebo mäkké zručnosti. Špecifikácia obsahu testovania však bude vopred zverejnená.

V kontexte kurikulárnej reformy je snahou presunúť ťažisko pozornosti učiteľa, hlavne v prvých dvoch cykloch vzdelávania, z relatívneho výkonu žiaka v teste (v porovnaní s inými žiakmi, školami, regiónmi) na kvalitatívny progres samotného žiaka, t. j. učitelia by sa nemali sústreďovať na to, či ich žiaci dosahujú porovnateľné, alebo lepšie výsledky voči národnému priemeru, ale na to, či sa ich žiaci postupne zlepšujú v čase, postupne dosahujú očakávané ciele a ich progres má byť pre nich motiváciou k ďalšiemu vzdelávaniu. Tento koncept zohľadňuje práve špecifiká žiakov s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S týmto zámerom sa v rámci základnej školy neplánuje celoplošné hodnotenie výsledkov v priebehu cyklov (napr. Testovanie 5), ale budú sa realizovať tzv. kriteriálne testy (vysvetlené v predošlých otázkach) po I. cykle a po II. cykle a tiež v 8. ročníku ZŠ. Relatívny výkon žiaka v celoštátnom meradle sa bude hodnotiť až na výstupe z III. cyklu vzdelávania vo formáte terajšieho Testovania 9.

Hodnotenie žiakov a žiačok

V rámci kurikulárnych zmien budeme učiteľov sprevádzať v zmenách prístupu k hodnoteniu žiakov, akcept sa presúva z overovania vedomostí na overovanie komplexných spôsobilostí (gramotností). Podporu zabezpečíme prostredníctvom vzdelávania, odborných podujatí, ako aj mentoringu zo strany RCPU. Do konca r. 2024 pripravíme sprievodné a metodické materiály k hodnoteniu. Pokiaľ ide o oblasť testovania/overovania gramotností, bude sa realizovať prostredníctvom štandardizovaných testovacích nástrojov, tzv. kriteriálne testy, ktoré hodnotia/merajú absolútny výkon žiaka, pričom výkon žiaka je porovnávaný s vopred určeným kritériom bez ohľadu na výkon iných žiakov, ktorí sa tetovania zúčastnia. Kritériom je teoretický rámec, ktorý popisuje rovinu obsahu, rozsahu nadobudnutých spôsobilostí a kompetencií žiaka. Na základe takto vytvorených testov dokážeme detailne popísať a identifikovať slabé a silné stránky žiaka.

V hodnotení, tak ako je nastavené, sa zatiaľ nič nemení. V sprievodných materiáloch k hodnoteniu budú školy usmernené k tomu, aby využívali čas vo vnútri cyklu, ktorý je vymedzený na zvládnutie predpísaných obsahov a môžu sa prispôsobovať potrebám žiakov. Tomu je možné prispôsobiť aj proces hodnotenia, tak, aby žiaci získavali informáciu o ich progrese, identifikovaných problémoch a prekážkach pri dosiahnutí cieľov vymedzených v štátnom vzdelávacom programe, tak aby žiaci nemuseli prepadávať v rámci cyklu.

Podmienky na opakovanie ročníka si stanovuje škola v zmysle platnej legislatívy. Je potrebné si uvedomiť, že kľúčový akcent sa presúva z hodnotenia na konci ročníka na hodnotenie na konci cyklu.

V zmysle možnosti opakovania ročníka sa zatiaľ nič nemení. Áno, ak žiak nesplní výkonový štandard na konci cyklu ostáva v ostatnom ročníku, teda v danom cykle.

Pri prestupe na inú školu sa postupuje rovnako ako doteraz – realizuje sa pedagogická diagnostika a v prípade potreby sa nastaví podpora pre žiaka. Navyše, zavedenie vzdelávacích cyklov a presun akceptu z hodnotenia vedomostí na hodnotenie komplexných spôsobilostí (gramotností).umožňuje väčšiu flexibilitu v adaptácii žiakov pri prestupe medzi školami.

Organizácia vzdelávania

Počet žiakov v triedach prvého a druhého stupňa upravuje § 29 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), Je potrebné sledovať jeho prípadnú aktualizáciu.

Nie, stále budú existovať dva stupne vzdelávania. Ale 1. stupeň bude členený na 2 cykly (1.-.3. ročník je súčasťou 1. cyklu a 4. a 5. ročník je súčasťou 2. cyklu). 2. stupeň je totožný s 3. cyklom (6.- 9. ročník ZŠ).

Cykly nie sú náhradou vzdelávacích stupňov. Stupne formálne rozčleňujú základné vzdelávanie na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie. Cykly sú logikou vymedzenia vzdelávacích výstupov a ich gradácie počas základného vzdelávania. Prvý cyklus buduje elementárne základy gramotnosti, druhý ich upevňuje a rozvíja, súčasne pripravuje na komplexnejšie a diferencovanejšie vzdelávanie v poslednom treťom cykle, ktorého výstupom sú pevné základy všeobecného vzdelania. To, čo má základná škola rozvíjať, bude na štátnej úrovni určené ako učebné výstupy na konci jednotlivých cyklov. Rozloženie po ročníkoch si škola určí sama vzhľadom na špecifiká žiakov, s ktorými pracuje. Treba dodať, že vymedzenie cieľov a obsahu vzdelávania cez vzdelávacie cykly je v súčasnosti jeden z najpoužívanejších modelov kurikula, či už v európskych krajinách, ale aj inde. Napomáha komplexnosti a zmyslu základného vzdelávania ako celku.

Učitelia, príprava budúcich učiteľov

Naďalej platí, že je na uvážení školy, akým spôsobom (pomerom) rozdelí vyučovanie vzdelávacej oblasti medzi predmety a učiteľov a sama môže rozhodnúť o úväzkoch, ako aj o integrovanom vyučovaní. Postup je taký, že si škola vytvára v rámci školského vzdelávacieho programu učebný plán, v ktorom rozvrhne pre jednotlivé ročníky a predmety príslušnú časovú dotáciu z rámcových učebných plánov zo štátneho vzdelávacieho programu. Podľa učebného plánu sa nastavujú učebné osnovy a plány pre vyučovanie. Na základe plánov (obsahujú ciele a učivo) je možné vypočítať podiel na realizácii predmetu pre jednotlivých učiteľov.

Škola sa sama rozhodne, či bude v treťom cykle vyučovať vzdelávacie oblasti (VO) Človek a príroda, resp. Človek a spoločnosť integrovane alebo v predmetoch – ako doteraz. Ak ich bude učiť integrovane, budú VO učiť pedagógovia s kvalifikáciou pre predmety biológia, fyzika a chémia, resp. geografia, dejepis a občianska náuka. Vzdelávacie oblasti môže učiť jeden učiteľ alebo viacero učiteľov s potrebnou kvalifikáciou, pričom kvalifikáciu pre vyučovanie chýbajúceho predmetu je možné doplniť.

Nie, v kontexte reformy kurikula sa neplánuje zníženie úväzkov učiteľov. Záťaž spojená s prípravami na zmeny je zohľadnená aj v možnosti vstúpiť do implementácie v dlhodobejšom horizonte, od r. 2023 do r. 2026.

Áno. Pre riaditeľov a riaditeľky, ktorí sú pedagogickými zamestnancami platia podľa vyhlášky (Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z.) rovnaké kvalifikačné predpoklady ako pre iných pedagogických zamestnancov.

Ak bude spĺňať kvalifikačné predpoklady, áno. Kvalifikačným predpokladom pre vyučovanie predmetu technika (podľa štátneho vzdelávacieho programu ide o predmet človek a svet práce) podľa prílohy 1 vyhlášky, III. časť – učiteľ druhého stupňa základnej školy (bod 73) je absolvovaný študijný odbor alebo študijný program obsahovo nadväzujúci na obsah predmetu technika podľa štátneho vzdelávacieho programu alebo na obsah jeho tematických celkov + doplnkové pedagogické štúdium, ako sa uvádza v otázke. Študijný program ekonómia nadväzuje na časť vzdelávacieho štandardu vyučovacieho predmetu človek a svet práce (technika), odpoveď je preto, áno.

2. cyklus je podľa štátneho vzdelávacieho programu súčasťou 1. stupňa vzdelávania. Avšak, kvôli zabezpečeniu lepšieho prechodu na 2. stupeň ZŠ, je odporúčané, aby sa na vyučovaní v 2. cykle rovnomerne podieľali učitelia pre 1. stupeň aj 2. stupeň základnej školy. V druhom cykle sú kvalifikovaní PZ, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady pre prvý a druhý stupeň základnej školy podľa vyhlášky TU.

Reforma vzdelávania pedagogických aj odborných zamestnancov je súčasťou pripravovaných zmien. Jednou zložkou pripravovaných krokov je inovácia prípravy budúcich učiteľov, ktorá bude podporená aj špeciálnym grantom. Druhou oblasťou je podpora učiteľov v praxi, ktorá bude zameraná jednak na podporu školských kolektívov, ale aj na mentoringové programy zamerané na inováciu pedagogickej praxe v súlade s reformnými zámermi.

Niektoré pedagogické fakulty už stihli podať pilotné študijné programy zohľadňujúce zámery kurikulárnej reformy. Postupy pri akreditáciách komunikuje medzi sebou NIVaM, MŠVVaŠ SR a Akreditačná agentúra, pričom sa čiastkové návrhy konzultujú aj s reprezentantmi pedagogických fakúlt. Vysoké školy budú dokonca podporené grantovým programom, aby zmeny v príprave učiteľov v nadväznosti na zmeny v kurikule základnej školy uskutočnili.

Inklúzia

Od školského roka 2026/2027 bude nový štátny vzdelávací program povinný pre všetky školy, aj pre špeciálne základné školy. Zatiaľ postupujte podľa schváleného vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Pripravuje sa aktualizácia VP pre žiakov so ZZ v súlade s novým ŠVP.

Vzdelávacie štandardy slúžia pre všeobecné nastavenie výchovno-vzdelávacích cieľov, ktoré škola špecifikuje a prispôsobuje potrebám žiakov na úrovni školských vzdelávacích programov. Zohľadňovanie potrieb žiakov s vývinovými poruchami učenia, prípadne inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je otázkou prispôsobenia hodnotenia a využívania podporných opatrení.

Nepochybne. Zmyslom koncepčných zmien kurikula je aj to, aby vzdelávací program základnej školy vyhovoval aj žiakom s takýmito potrebami a aby napríklad aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím mali šancu získať plnohodnotné základné vzdelanie a mohli mať lepší výber ďalšieho vzdelávania. Popri kurikulárnej zmene sa pripravujú komplexné opatrenia na efektívnu podporu inkluzívneho vzdelávania, ktoré budú nasmerované na to, aby každý žiak dostal takú podporu vo vzdelávaní, akú naozaj potrebuje.

V súčasnosti je stále možné, v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 12 a § 94 ods. 1c1) zriaďovať špeciálne triedy v bežnej základnej škole. Zriaďovanie a vedenie špeciálnych tried sa teda realizuje aj naďalej v súlade s aktuálne platnou legislatívou. Žiakom vzdelávajúcim sa v špeciálnej triede ZŠ, môže byť rovnako ako všetkým iným žiakom, poskytnutá podpora vo forme podporných opatrení na základe vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia.

Každý žiak (aj žiak so zdravotným znevýhodnením) má počas testovania nárok na také isté úpravy, aké má štandardne aj počas vzdelávania (vrátane poskytovaných podporných opatrení). Všetky informácie týkajúce sa externých testovaní na základných školách sú zverejnené na stránke NIVaM
v časti Merania: https://www2.nucem.sk/sk/merania/narodne-merania/testovanie-9. Informácie o prihlasovaní žiakov na testovanie, úprave podmienok testovania, kompenzačných pomôckach a zaraďovaniu do skupín podľa miery znevýhodnenia sú uvedené v Usmerneniu k prihlasovaniu žiakov na celoslovenské testovanie (dostupné na: https://www2.nucem.sk/dl/5658/Usmernenie%20k%20prihlasovaniu%20%C5%BEiakov%20na%20T9%202024_aktualizacia.pdf).

Intenzívne sa pracuje na tom, aby podporné opatrenia, t.j. aj zabezpečenie asistencie v potrebnej miere, boli plne dostupné od školského roku 2026/2027. Záleží to však od zabezpečenia financovania, čo spadá pod kompetenciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Kompetenciou NIVaM nie je vyjadrovať sa k financovaniu podpory asistencie. Aktuálne informácie ohľadom financovania jednotlivých podporných opatrení nájdete na webovom sídle MINEDU: https://podporneopatrenia.minedu.sk/financovanie-podpornych-opatreni/
Čo sa týka podpory učiteľov, informácií k podporným opatreniam, nájdete ich na webovom sídle NIVaMu:
Podporné opatrenia pre deti a žiakov – Národný inštitút vzdelávania a mládeže (nivam.sk)

Nový štátny vzdelávací program bude povinný pre všetky školy, aj špeciálne školy a triedy, a to od školského roka 2026/2027. Zatiaľ je pri vzdelávaní v špeciálnej triede potrebné vychádzať zo schváleného vzdelávacieho programu pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (variant B).

Nový štátny vzdelávací program bude povinný pre všetky školy od školského roka 2026/2027, aj pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Pri vzdelávaní žiakov s VIN sa môžu uplatniť podporné opatrenia, uvedené v školskom zákone v § 145a, napríklad:
• úprava cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní,
• poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých deťmi a žiakmi vo výchove a vzdelávaní,
• vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku a podobne.

Jazykové kurzy, resp. jazyková podpora pre deti cudzincov je súčasťou podporných opatrení, na ktoré majú žiaci právo. Táto podpora bude financovaná formou dohadovacieho konania. Aktuálne informácie ohľadom financovania jednotlivých podporných opatrení nájdete na webovom sídle MINEDU: https://podporneopatrenia.minedu.sk/financovanie-podpornych-opatreni/. Pre ďalšie informácie odporúčame tiež preštudovať Katalóg podporných opatrení a sprievodný materiál Zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, dostupný na webovom sídle NIVAM: https://podporneopatrenia.minedu.sk/data/att/27387.pdf, kde nájdete odpovede na ďalšie podobné otázky.

Zatiaľ je v špeciálnych školách potrebné postupovať podľa schválených príslušných vzdelávacích programov pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zverejnené na webovom sídle NIVaM:
Vzdelávacie programy – ŠPÚ (statpedu.sk). Pre prípadné zmeny v danej oblasti zatiaľ nie je stanovený presný termín.

Od septembra 2023 je v platnosti nový systém podporných opatrení, ktorý poskytuje podporu vo výchove a vzdelávaní každému dieťaťu. Jednotlivé podporné opatrenia reagujú na rozmanité výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov, ktoré môžu mať dočasný i trvalý charakter, môžu odzrkadľovať nielen zdravotný stav, ale aj životné, či iné podmienky, v ktorých sa dieťa alebo žiak nachádza. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkom 21 konkrétnych podporných opatrení, ktoré sa viažu na spomínané rôzne výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov. Pripravované zmeny sú súčasťou opatrení Plánu obnovy a odolnosti, kde sa celý Komponent 6 – Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch venuje tejto problematike. Reforma výchovy a vzdelávania sa týka výchovy a vzdelávania všetkých detí a žiakov, aj detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Od 1.9.2023 sa žiaci v školách už nevzdelávajú formou integrácie. Ak je žiak s mentálnym postihnutím vzdelávaný v základnej škole, vzdeláva sa buď v špeciálnej triede, alebo v triede spolu s ostatnými žiakmi školy (v súlade s § 94 zákona č. 245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní). Pri vzdelávaní v špeciálnej triede sa pri jeho vzdelávaní vychádza zo vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Pri vzdelávaní v triede spolu s ostatnými žiakmi sa žiak vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu (ak mu to jeho ŠVVP neumožňujú, tak podľa individuálneho vzdelávacieho programu). Dĺžka prvého stupňa, je podľa §29 ods.4 novely zákona č. 245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní, s účinnosťou od 1. septembra 2023, určená v štátnom vzdelávacom programe. Zaradenie žiaka je podmienené vzdelávacím programom, podľa ktorého sa jeho vzdelávanie v danom ročníku uskutočňuje.

Učebnice

Intenzívne komunikujeme s vydavateľstvami, ktoré vedia, na čo sa majú pripraviť, čo majú očakávať. Máme vytvorenú samostatnú platformu na spoluprácu s vydavateľmi. Produkcia nových učebníc je súčasťou projektu kurikulárnej zmeny a má finančnú podporu prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti.

Ďakujeme, že nám pomáhate vylepšovať našu stránku