Hlavné ciele nového štátneho vzdelávacieho programu

1. Presun ťažiska vzdelávania z odovzdávania vedomostí na rozvoj spôsobilostí žiakov

Hlavným cieľom zmeny obsahu vzdelávania je, aby sa vzdelávanie v našich základných školách prispôsobilo potrebám 21. storočia, teda súčasnej aj budúcej spoločnosti a najmä súčasnej generácii detí. Základným princípom zmien je presun ťažiska z odovzdávania vedomostí na rozvoj zmysluplných spôsobilostí a kompetencií žiakov.

Dôraz sa teda nebude klásť natoľko na osvojovanie izolovaných encyklopedických vedomostí a následnú reprodukciu poznatkov, ale viac na rozvoj komplexných spôsobilostí žiakov, ako aj na prepojenie obsahu vzdelávania s reálnymi životnými situáciami. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť riešiť problémy, spracovávať informácie, pracovať v tíme, argumentovať a klásť otázky, preberať iniciatívu a zodpovednosť, tvoriť a realizovať osobné projekty. Žiaci by mali byť schopní porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné posilniť výučbu žiakov prostredníctvom skúseností. Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii so skúsenosťou. Vo výučbe bude vytvorený priestor na komentovanie aktuálnych tém, diskusiu a aktívne zapájanie žiakov do učiaceho procesu. Namiesto toho, aby sa kurikulum vymedzovalo detailne, v rámci úzko ohraničených vyučovacích predmetov, bude obsah vzdelávania koncipovaný v širších vzdelávacích celkoch (napr. človek a príroda, človek a spoločnosť). Reforma systematicky do kurikula integruje aj prierezové témy ako finančná gramotnosť, globálne zdravie (napr. epidémie), klimatické zmeny a otepľovanie.

 

2. Zvýšenie citlivosti a možnosti prispôsobenia vzdelávacích programov na individuálne potreby a možnosti žiakov

Zámerom pripravovaných zmien je tiež zvýšenie citlivosti vzdelávania na individuálne potreby a možnosti žiakov s cieľom podpory rozvoja potenciálu každého žiaka do maximálnej možnej miery, osobitne v prípade, ak pochádza zo znevýhodneného prostredia alebo má špeciálne vzdelávacie potreby či nadanie. Toto sa udeje najmä vnútorným členením štátneho vzdelávacieho programu do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov: 

Uvádzanie do gramotnosti

Prvý cyklus základného vzdelávania

Zvládnutie základov gramotnosti

Druhý cyklus základného vzdelávania

Rozvinutá gramotnosť

Tretí cyklus základného vzdelávania

V týchto cykloch sa stanovujú očakávané učebné výstupy žiakov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a ich súčastiach (výkonové štandardy na konci každého cyklu) a stanovuje sa tiež obsah vzdelávania (obsahové štandardy budú rozvrhnuté tiež vo vzdelávacích cykloch).


Školský vzdelávací program sa na základe týchto cyklov vymedzuje a upravuje jednotlivé ročníky tak, že vzniká možnosť flexibility a adaptability pri tvorbe školského kurikula s ohľadom na konkrétne podmienky školy a žiakov.


Na úrovni štátneho vzdelávacieho programu vzdelávacie cykly:
– sú nástrojom na ucelenejšie nastavenie cieľov a obsahu vzdelávania v rámci základného vzdelávania,
– umožňujú pružnejšie prispôsobiť vzdelávací obsah (učiva) do ročníkov tak, aby zohľadňovali učebné predpoklady žiakov,
– znižujú riziko opakovania ročníka a sú prevenciou pred predčasným opakovaním ročníka,
– umožňujú lepšie vyhodnocovať a posudzovať komplexné učebné výstupy žiakov (až na konci cyklu),
– vytvárajú lepšiu príležitosť pre adaptáciu žiakov napríklad pri migrácii,
– sú predpokladom na dôsledné chápanie základného vzdelávania ako celku,
– pomôžu školám aj v situáciách, aké priniesla napríklad pandémia COVID-19. Ak by školy opätovne čelili vážnym výzvam, ktoré vytvoria prekážku v plánovanom osvojovaní učiva a rozvoji žiakov, môžu si učivo preniesť do ďalšieho ročníka bez obáv, že porušia štátny vzdelávací program.


Rozdelenie základného vzdelávania na tri cykly funguje vo viacerých krajinách v Európe, napríklad v Portugalsku, Estónsku, Francúzsku, Slovinsku, Švédsku či Švajčiarsku a bežné je aj mimo Európy. V medzinárodných merania PISA dosahujú žiaci v menovaných krajinách výrazne lepšie výsledky ako ich rovesníci na Slovensku.

Ďakujeme, že nám pomáhate vylepšovať našu stránku