Národný inštitút vzdelávania a mládeže zorganizoval dvojdňovú konferenciu Vízia školy pre 21. storočie – sme na ňu pripravení? určenú primárne pre riaditeľky a riaditeľov základných škôl a odborníkov a odborníčky z rezortu školstva. Cieľom podujatia bolo priblížiť komplexný obraz vízie modernej školy, a to s ohľadom na plošné zavádzanie nového kurikula od školského roka 2026/2027.
O škole 21. storočia sa hovorí ako o učiacej sa organizácii, teda o škole, ktorá sa neustále učí, zlepšuje a zdoláva nové výzvy. V takejto organizácii má podstatnú rolu to, ako v nej žiaci, učitelia, vedenie a rodičia spolupracujú a aká v nej panuje atmosféra. Funguje v nej komunita ľudí, ktorí sa spoločne rozvíjajú, hľadajú nové prístupy a reagujú na meniaci sa svet. Vďaka tomu sa im darí vytvárať prostredie, v ktorom sa učia všetci spoločne.
Učitelia sú nositeľmi zmeny
Práve spoluprácu, proaktívny prístup a ochotu hľadať riešenia ocenila v úvode konferencie riaditeľka Odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM, Petra Fridrichová: „Bez vás, riaditeľov a riaditeliek, zanietených vyučujúcich a mnohých ďalších, tieto zmeny nezostanú len na papieri. Bez akéhokoľvek pátosu môžeme povedať, že učitelia sú nositeľmi zmeny“. Prihovára sa zúčastneným riaditeľom a riaditeľkám škôl, ktoré sa rozhodli vstúpiť do zavádzania nového kurikula ešte pred jeho celoplošným zavádzaním v septembri 2026.
Témy 21. storočia
Účastníčky a účastníci si počas prvého dňa mohli vybrať z paralelných prednášok s diskusiami podľa ich oblasti záujmu. Súčasťou programu bola napríklad diskusia o činnosti Regionálnych centier podpory učiteľov. Tému digitálneho wellbeingu a výziev, ktoré prináša umelá inteligencia pre dnešné deti, priniesol Michal Rybár, riaditeľ Odboru digitálnej transformácie na ministerstve školstva: „Umelá inteligencia má slúžiť človeku a nie naopak.“ V jeho príspevku priniesol napríklad konkrétne odporúčania, ako v triede učiť deti bezpečne pracovať s nástrojmi AI.
Súčasťou modernej školy a aj aktualizovaných cieľov vzdelávania sú emocionálna gramotnosť a rozvoj charakteru. O tom, ako spracovať emócie žiakov, sa venoval odborný workshop, ktorý viedla Lenka Svoradová, spoluzakladateľka Emocionálneho kompasu. Výchovu charakteru v novom kurikule zase rozvinul profesor Andrej Rajský a docent Martin Brestovanský z Katedry pedagogických štúdií na Trnavskej univerzite.
O inkluzívnej škole a jej podmienkach na to, aby sa každé dieťa cítilo bezpečne a prijaté, porozprávala profesorka Katarína Vančíková, ktorá pripravuje budúcich učiteľov a učiteľky. Riaditeľka Erika Fábiánová, ktorej škola je v implementácii nového kurikula od septembra 2023, a Slávka Ropeková z Krajského pracoviska NIVaM v Košiciach s riaditeľmi a riaditeľkami počas svojej interaktívnej prednášky diskutovali o tvorbe a nastavovaní vízie školy.
Krátke inšpiratívne prednášky a diskusia s ministrom školstva
Program tvorili aj krátke inšpiratívne prednášky odborníkov a odborníčok na témy súvisiace s výchovou, inklúziou, charakterovým rozvojom či meniacou sa úlohou školy v rýchlo sa vyvíjajúcej spoločnosti.
Konferencia priniesla účastníkom priestor na mnohé diskusie o rozličných témach spojených so vzdelávaním v 21. storočí, od úlohy riaditeľa až po vplyv umelej inteligencie na súčasnú generáciu žiakov a žiačok. „Virtuálny svet nám naše deti neuniesol, tie stále čakajú, kým si k nim prisadneme,“ povedala Denisa Skalošová, z oddelenia manažmentu kurikulárnych zmien v NIVaM, v rámci svojho príspevku Svietiace deti. Všetky príspevky z konferencie si môžete čoskoro pozrieť na metodickom portáli Učíme.
Pozvanie na konferenciu prijal aj minister školstva Tomáš Drucker. Vo svojom vystúpení zdôraznil potrebu prispôsobovania sa škôl meniacemu sa svetu: „Najväčšou výzvou je, aby sa školy prispôsobili, ale zároveň si udržali to najdôležitejšie: schopnosť vychovávať zvedavých, empatických a zodpovedných mladých ľudí.“
Dobrá škola
Konferencia Vízia školy pre 21. storočie – sme na ňu pripravení? ukázala, že slovenské školstvo má silu a odborný potenciál meniť sa. Odborné diskusie o rešpektujúcom prístupe v školách, emocionálnej regulácii či charakterovej výchove a budúcnosti vzdelávania v ére AI, ako aj úvahy o tom, čo robí dobrú školu dobrou, otvorili priestor pre nové myšlienky a vzájomnú inšpiráciu. Množstvo odpovedí zodpovedali napríklad aj hostia a hostky panelovej diskusie.
Stretnutia s odborníkmi, pedagógmi a lídrami systému potvrdili, že zmena je možná, keď je podporená spoluprácou, odvahou inovovať a chuťou učiť sa. Účastníci a účastníčky si z Košíc odnášajú aj záväzok pokračovať v práci, ktorá má dopad na každé dieťa v každej škole.
Budúcnosť školy tvoríme už dnes. Konferencia ukázala, že na mnohých miestach sa rodia kvalitné nápady aj odvážne riešenia, no zároveň pripomenula, že pred nami je ešte veľa práce.
