„Skúste si spomenúť na situáciu, kedy ste s niekým nesúhlasili, ale nič ste nepovedali…“ Touto otázkou otvorila svoj inšpiratívny príspevok na konferencii pre školy pripravujúce sa na zavádzanie kurikulárnych zmien Denisa Skalošová z oddelenia manažmentu kurikulárnych zmien v NIVaM. Následne sa publika opýtala: „Aký to malo dopad na vaše vzťahy?“
Odpoveď poznáme pravdepodobne všetci. Oslabí sa dôvera, zníži sa otvorenosť a vzniká napätie, aj keď ho navonok na začiatku nemusí byť vidno. Dopad na vzťahy sa pritom líši podľa toho, či s daným človekom ostávame naďalej v kontakte. „Ak s človekom spolupracujem aj naďalej, vzťahy to pocítia,“ skonštatovala.
Práve preto je dôležité hovoriť o tichu, napätí a konfliktoch aj v školskom prostredí. Nie sú zlyhaním, ale prirodzenou súčasťou vývoja vzťahov aj celých tímov. Podľa modelu skupinovej dynamiky, ktorý v roku 1965 publikoval psychológ Bruce Tuckman, prechádza každá skupina viacerými etapami – od prvotného zoznamovania cez konflikty, fázu vlastnej normotvorby až po schopnosť efektívnej spolupráce.
Kognitívny rast vyžaduje spoluprácu a bezpečné prostredie
Skalošová upozornila, že kvalita vzťahov priamo ovplyvňuje aj kvalitu učenia. „Výskumy konzistentne ukazujú, že učenie vo vyšších štádiách fungovania skupiny, akým je performing, vedie k hlbšiemu porozumeniu, lepšiemu výkonu, internalizácii poznania a komplexnejšiemu mysleniu.“
Nejde pritom iba o to, či žiaci pracujú v skupinách. Kľúčové je, či si dôverujú, zdieľajú iné perspektívy, a či sa pri učení a hľadaní riešení vzájomne ovplyvňujú. Skutočné kolaboratívne učenie však môže fungovať len tam, kde existuje dôvera a psychologické bezpečie. To však neznamená absenciu konfliktov či náročných situácií, ktorým sa v školách často snažíme vyhýbať. Cesta k bezpečiu vedie cez schopnosť zvládať náročné situácie bez straty dôvery a ohrozenia existujúcich vzťahov.
Ak sa človek necíti bezpečne, aktivujú sa automatické mechanizmy prežitia. Oslabuje sa zvedavosť, flexibilita, ochota riskovať, pýtať sa či otvorene premýšľať. Výrazne klesá aj schopnosť spolupracovať a učiť sa od druhých. „Keď ste súčasťou konfliktu, veľmi ťažko sa plne sústredíte na niečo, čo sa okolo vás deje,“ povedala Skalošová.
Obsah, metódy a formy nestačia
Na záver zaznel silný odkaz aj smerom k učiteľom a školskému prostrediu ako celku: „Nemôžeme od žiakov očakávať odvahu, ak učíme v strachu. Nemôžeme očakávať spoluprácu, ak vytvárame iba súťaž. A nemôžeme očakávať kritické myslenie, ak oceňujeme najmä poslušnosť.“
Ak chceme, aby kurikulárna reforma priniesla lepšie výsledky vzdelávania a zmenu vzťahu detí k škole, nestačí meniť obsah, metódy a formy vzdelávania. Potrebujeme sa systematicky zaoberať aj tým, ako v školách budujeme sociálne väzby, zvládame konflikty a vytvárame priaznivú klímu pre spoluprácu, a to na všetkých úrovniach. V zborovni, v triedach, v celej školskej komunite.
Každé dieťa si totiž vnútorne kladie otázku: „Je tu bezpečné byť sám sebou?“ A podľa toho, akú odpoveď v škole dostane, sa bude skôr „chrániť“, alebo plnohodnotne rozvíjať.
Zdroje a inšpirácie k tematike:
Bruce Tuckman – Teória skupinovej dynamiky
Stephen Porges – Polyvagálna teória
John Hattie – Visible learning
David W. Johnson – Kolaboratívne/kooperatívne učenie
| Autor / štúdia | Rok | Typ výskumu | Kľúčový výsledok |
|---|---|---|---|
| Johnson, Johnson & Smith | 2014 | meta-analytický prehľad | Kooperatívne učenie má významný pozitívny dopad na výkon, kritické myslenie aj sociálne vzťahy |
| Hattie (Visible Learning) | 2009 | syntéza meta-analýz | Kooperatívne učenie dosahuje stredne silný až silný efekt (≈ 0.59–0.74) na výsledky vzdelávania |
| Freeman et al. (PNAS) | 2014 | meta-analýza (225 štúdií) | Aktívne a kolaboratívne učenie zvyšuje výkon a znižuje mieru zlyhania študentov |
| Roseth, Johnson & Johnson | 2008 | meta-analýza | Kooperatívne učenie vedie k vyššiemu výkonu a lepším vzťahom než súťažné a individuálne učenie |
| Chi & Wylie (ICAP framework) | 2014 | teoreticko-empirická syntéza | Kvalita interakcie (najmä vysvetľovanie a spolupráca) vedie k hlbšiemu porozumeniu |
| Dillenbourg | 1999 | teoretická syntéza | Kolaborácia vytvára kognitívny konflikt → podporuje hlbšie učenie |