V pondelok 6. februára sa verejnej konzultácii otvoria obsahové a výkonové štandardy základného vzdelávania. Dokument bude dostupný na webstránke vzdelavanie21.sk. Do konzultácie sa budú môcť zapojiť učitelia a učiteľky, odborníci a odborníčky na oblasť vzdelávania, rodičia a ďalší záujemcovia zo širokej verejnosti. Verejná konzultácia bude prebiehať elektronicky od pondelka 6. februára do pondelka 20. februára 2023.
Tvorba nového štátneho vzdelávacieho programu je náročný a dlhý proces, ktorý má školám otvoriť dvere, aby vedeli učiť moderne a s ohľadom na potreby každého žiaka či žiačky.
„Záleží nám na tom, aby v procese prípravy tak dôležitých zmien zazneli aj hlasy ľudí zo škôl, odbornej či laickej verejnosti – vytvárame preto v tomto procese rôzne príležitosti. Do kurikulárnych komisií boli zapojené desiatky odborníkov a odborníčok, uplynulý rok mala verejnosť možnosť pripomienkovať dokument Východiská k zmene kurikula pre základné vzdelávanie a neskôr aj Projekt kurikula pre všetky cykly,“ hovorí Roman Baranovič, ktorý za Národný inštitút vzdelávania a mládeže koordinuje participatívny proces tvorby nového štátneho vzdelávacieho programu.
Na príprave nových vzdelávacích štandardov pre základné školy pracovali odborníci a odborníčky v užších autorských tímoch, celkovo sa do procesu tvorby, odborného a verejného pripomienkovania zapojili v rôznych fázach projektu stovky odborníčok a odborníkov na oblasť vzdelávania.
„Blížime sa k významnému míľniku projektu, ktorý zaväzuje tvorcov a všetky zainteresované strany k finalizácii nového Štátneho vzdelávacieho programu do konca marca 2023. Všetci si uvedomujeme dôležitosť tohto kroku v zmysle očakávaných zmien, ktoré vo fáze implementácie odštartujú prvé školy v septembri 2023. Dovtedy chceme zmysluplne využiť všetky príležitosti na zapojenie širšej odbornej verejnosti a zástupcov škôl, pokiaľ ide o prípravu Štátneho vzdelávacieho programu. Myšlienku participácie na hlavných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú zmien v oblasti základného vzdelávania, však nechceme opustiť ani po tomto dátume,“ hovorí Denisa Šukolová, vedúca Oddelenia manažmentu kurikulárnych zmien na Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže.
Čo sú vzdelávacie štandardy?
Štandardy predstavujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a postojov, ktoré má žiak získať na konci každého cyklu v jednotlivých vzdelávacích oblastiach. Prvý cyklus bude pokrývať prvý až tretí ročník základnej školy, druhý cyklus štvrtý a piaty ročník a tretí cyklus šiesty až deviaty ročník základnej školy.
Vzdelávacie štandardy základného vzdelávania sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na:
> výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť;
> obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu.
Na čo slúžia vzdelávacie štandardy?
V súlade so vzdelávacími štandardmi budú vypracované učebnice a učebné osnovy školských vzdelávacích programov. Tie určia, čo a ako sa budú žiaci v školách učiť, aby získali vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré predpisujú vzdelávacie štandardy.
Vzdelávacie štandardy sú záväzné aj pre hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov, teda aj pre tvorbu národných testov.
Čo nové prinášajú tieto vzdelávacie štandardy?
Oproti doteraz platným vzdelávacím štandardom sa ešte väčší dôraz kladie na slovesá – teda na opis toho, čo žiak dokáže. Na dosiahnutie dobrých výsledkov už nebude stačiť, aby žiak vedel z učiva odpovedať – dôležité bude, aby sa dokázal k vedomostiam prepracovať a aby ich vedel použiť. Napríklad:
a) na konci tretieho ročníka má žiak zaznamenať získané údaje do poskytnutej tabuľky alebo vopred pripraveného diagramu;
b) na konci piateho ročníka už by mal byť samostatnejší – dokáže vytvoriť záznam z pozorovania;
c) na konci deviateho ročníka už je pripravený na strednú školu – dokáže navrhnúť myšlienkové modely, ktoré sú v súlade so získanými údajmi.
Aby bola táto zmena dôrazu dobre viditeľná, pri jednotlivých témach sa okrem pojmov a súvislostí, ktoré si má žiak osvojiť, uvádzajú aj činnosti, ktorými sa majú žiaci k vedomostiam prepracovať. Práve využitie týchto činností zabezpečí, aby žiak nielen mal vedomosti, ale aj vedel, ako ich nadobudnúť a ako ich využiť. Napríklad pri téme energia by mali žiaci na hodinách využiť:
a) v prvom cykle (1.-3. ročník) skúmanie prúdenia teplého a studeného vzduchu (súčasťou tohto skúmania môže byť aj zaznamenávanie údajov o teplote vzduchu do poskytnutej tabuľky alebo diagramu);
b) v druhom cykle (4.-5. ročník) skúmanie vplyvu izolačných materiálov na zmenu teploty kvapaliny v nádobe (súčasťou tohto skúmania môže byť samostatne vyhotovený záznam z pozorovania);
c) v treťom cykle (6.-9. ročník) demonštrovanie spôsobov šírenia tepla (môže ísť o myšlienkový model šírenia tepla vytvorený na základe overenia súladu so získanými údajmi).
Obsahom vyučovania v jednotlivých predmetoch už nebudú len tradičné obsahy vied alebo oblastí kultúry. Do obsahu vzdelávania sa dostávajú aj prierezové spôsobilosti, ktoré vyjadrujú aktuálne potreby života v 21. storočí. Napríklad aj na vyučovaní prírodovedných predmetov je cieľom, aby žiaci dokázali:
a) na konci tretieho ročníka mať záujem o spoluprácu pri riešení problému;
b) na konci piateho ročníka objektívne hodnotiť svoju prácu a prácu svojich spolužiakov;
c) na konci deviateho ročníka aktívne spolupracovať a vytvárať tak synergický efekt skupiny.
Spoločným základom pre vyučovanie všetkých vzdelávacích oblastí sú tzv. metakognitívne ciele – teda rozvíjanie schopností učiť sa, reflektovať svoje učenie a osvojovať si efektívne stratégie nadobúdania nových poznatkov, riešenia problémov či formovania postojov. Napríklad žiak:
a) na konci tretieho ročníka dokáže zrozumiteľne vyjadriť, keď mu niečo pripadá náročné/zložité;
b) na konci piateho ročníka dokáže zvoliť jednoduchú, primeranú a splniteľnú výzvu a pomenovať kroky k jej zvládnutiu;
c) na konci deviateho ročníka si dokáže samostatne zvoliť výzvu mimo zóny komfortu, identifikovať potrebné zdroje a kroky k jej zvládnutiu.
