Piate minuloročné číslo odborného časopisu Pedagogické rozhľady sa zameriava na tému kurikulárnych zmien. Kristína Žoldošová a Katarína Kotuľáková z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave vo svojom príspevku predstavili gradáciu vo vzdelávacích cieľoch, obsahových a výkonových štandardoch vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda. Uviedli tiež východiská pre plánovanie a praktickú aplikáciu zmien v kurikule v prvom cykle.
V texte nájdete objasnenie, ako je potrebné postupovať pri plánovaní vzdelávacích činností pre prvý cyklus v rámci vzdelávacej oblasti Človek a príroda. Dočítate sa viac o kľúčových princípoch reformy v prírodovednom vzdelávaní a následne aj o tom, ako je potrebné preklopiť ich do učebných plánov a konkrétnych vzdelávacích intervencií.
Úryvok z textu:
Kľúčové zmeny v prírodovednom kurikule, ktoré majú vplyv na plánovanie vzdelávania v prvom cykle
Netradične začneme tým, čoho sa zmeny prírodovedného vzdelávania nedotkli. Aktuálna reforma nemení pôvodný zámer vzdelávacej oblasti Človek a príroda. Tak ako doposiaľ, aj podľa reformných dokumentov, pôjde o rozvoj prírodovednej gramotnosti. Identifikovaným problémom súčasného základného prírodovedného vzdelávania je jej neefektívny rozvoj, nie absencia tohto zámeru v kurikulárnych dokumentoch. Neefektívny rozvoj prírodovednej gramotnosti je sčasti spôsobený nedostatočnou gradáciou vzdelávacích zámerov naprieč základnou školou, najmä nedostatočným zladením pedagogického pôsobenia v rámci prvého a druhého stupňa základnej školy, ale čiastočne aj opakovaním sa vybraných obsahov vo viacerých vzdelávacích oblastiach. Zmeny preto nastali najmä v usporiadaní obsahu prírodovedného vzdelávania tak, aby poznanie žiakov postupne gradovalo v súčinnosti s rozvojom ich kognitívnych spôsobilostí.
Obsah bol preusporiadaný tak, aby bolo zrejmé, aké predispozičné predstavy sa rozvíjajú v nižších stupňoch vzdelávania a vytvárajú priestor pre zmysluplné napredovanie v tom, čo už žiak vie. Zámerom bolo vyčistenie kurikula od duplicitných tém a zdôraznenie línie rozvoja základných prírodovedných predstáv, ktorými by mal disponovať každý žiak po ukončení základnej školy.
Okrem plynulej gradácie v rozvoji prírodovedných predstáv je cieľom reformných dokumentov zdôrazniť zámery vzdelávacej oblasti, ktoré doposiaľ zostávali v úzadí praktického uchopenia prírodovedného obsahu. Už pomerne dlhú dobu je v cieľoch vzdelávacej oblasti Človek a príroda ukotvená snaha rozvíjať všetky zložky prírodovednej gramotnosti, nielen tú obsahovú.
Dlhodobo zanedbávaným je rozvoj spôsobilostí vedeckej práce a rozvoj prírodovedných postojov, ktorých súčasťou je rozvoj adekvátnej predstavy o povahe vedy a vedeckého skúmania. Snahou preto bolo vytvoriť gradáciu nielen v obsahu prírodovedného vzdelávania naprieč cyklami základnej školy, ale klásť dôraz aj na gradáciu rozvoja postojov a spôsobilostí vedeckej práce, ktoré funkčne prispievajú k objektívnej práci s informáciami, k argumentácii podloženej dôkazmi a nakoniec k racionálnemu a kritickému mysleniu.
Očakávané zmeny v pedagogickej praxi by sa preto mali týkať najmä spôsobu realizácie prírodovedného vzdelávania, a to tak, aby bolo možné hovoriť o postupnom rozvoji prírodovednej gramotnosti. Pri plánovaní vzdelávania v prvom cykle je potrebné klásť dôraz na vytváranie predispozícií pre ďalší rozvoj prírodovedných predstáv, spôsobilostí a postojov vo vyšších cykloch vzdelávania.
Gradácia v obsahových štandardoch ako východisko plánovania vzdelávania v 1. cykle
Koncept reformovaných vzdelávacích štandardov je vystavaný na myšlienke, že prírodovedné poznanie žiaka sa netvorí náhle, ale postupne. Modifikuje sa vplyvom rôznych informácií, ktoré dieťa vníma spontánne, alebo sú mu postupne sprostredkované cielene a systematicky. V určitom momente žiak disponuje predstavami o prírodných javoch, ktoré vo svojom okolí pozoruje, avšak často sú to nedokonalé až naivné predstavy. Prvým krokom úspešného rozvoja prírodovednej gramotnosti je uvedomenie si toho, že v rámci prvého cyklu prírodovedného vzdelávania nedokážeme doviesť tieto predstavy do dokonalosti. Cieľom je naučiť žiaka
s jeho aktuálnym poznaním pracovať, čiastočne ho zdokonaliť a rozvinúť u neho spôsobilosti, pomocou ktorých bude naďalej rozvíjať svoje prírodovedné poznanie. Cieľom nie je poskytovať mu vysvetlenia, ktoré sú nad rámec toho, čo dokáže pochopiť. Výsledkom budú nie dokonalé, ale o niečo rozvinutejšie predstavy v porovnaní s tými, s ktorými žiak do vzdelávania v prvom cykle vstupuje.
Uvedený princíp opisuje Harlenová s jej tímom v publikáciách, ktoré sú kľúčovými koncepčnými zdrojmi reformovaných vzdelávacích štandardov vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda (tzv. koncepcia Big Ideas of Science Education, Harlen 2010; Harlen 2015). Harlenová hovorí o postupnom rozvoji tzv. „malých“ predstáv smerom k „veľkým“ predstavám, pričom ani samotné „veľké“ predstavy nereprezentujú dokonalé predstavy. Reprezentujú úroveň poznania prírodných javov, ktorou by mal disponovať každý žiak, ktorý absolvuje základné vzdelávanie bez ohľadu na to, či má alebo nemá prírodovedné ašpirácie.
Celý text a ďalšie články môžete nájsť v monotematickom čísle Pedagogických rozhľadov TU.
