Hovorí sa, že jediná istota je zmena. A hoci s tým nemusí každý súhlasiť, je zrejmé, že spoločnosť sa mení, a preto jedna z kľúčových oblastí akou je školstvo nemôže zostať v minulosti. Potrebujeme zvýšiť efektivitu v školách a priblížiť ciele, obsahy a formy vzdelávania potrebám 21. storočia. Tvoríme preto nové kurikulum základného vzdelávania, ktoré otvára príležitosti:
• Sústrediť sa na schopnosť žiakov a žiačok myslieť a konať.
• Uplatňovať metódy učenia založené na bádaní a aktivite žiakov a žiačok.
• Zohľadniť potreby každého žiaka a žiačky.
Nastávajúce zmeny
Zlepšenie úrovne vzdelávania prispeje k lepšej ekonomickej odolnosti, keďže krajiny s kvalitným vzdelávaním sa dokážu lepšie prispôsobiť ekonomickým zmenám a majú lepšie predpoklady čeliť ekonomickej recesii. Postupná digitálna transformácia a lepšie prepojenie vzdelávania s trhom práce pomôžu znížiť nesúlad a nedostatok zručností, zvýšia mieru participácie na trhu práce a prispejú k dlhodobému a trvalo udržateľnému rastu.
Nové kurikulum pre základné školy bude štruktúrované do 3 cyklov, ktoré vymedzia základné vzdelávacie ciele. Koncipovanie vzdelávacieho programu v cykloch zníži časový tlak školy, učiteľov a učiteľky a umožní prispôsobiť vzdelávanie odlišným potrebám a možnostiam žiakov a žiačok.
Pri zavádzaní zmien sa kladie veľký dôraz na zabezpečenie adresnej podpory pre pedagogických zamestnancov a zamestnankyne. V súčasnosti už so školami spolupracujú mentori a mentorky v 32 Regionálnych centrách podpory učiteľov. Ďalšiu podporu zabezpečuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže prostredníctvom odborných seminárov či ponuky vzdelávacích programov.
K cieľom patrí aj zlepšenie procesu vydávania a distribúcie učebných materiálov a didaktických prostriedkov, ktoré budú poskytnuté všetkým školám tak, aby boli pokryté ich potreby. Reforma ráta aj s dobudovaním knižníc ako vzdelávacími centrami v školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Potreba zmeny
„Každý školský systém, ktorý chce byť funkčný v 21. storočí, potrebuje kurikulárnu reformu. Cieľom reformy je, aby sa absolventi škôl vedeli zapojiť plnohodnotne do spoločenského, politického a hospodárskeho života tak, aby boli prospešní pre spoločnosť a najmä pre seba samých,“ povedal prof. PaedDr. Štefan Porubský, PhD., vysokoškolský pedagóg a člen Hlavnej koordinačnej skupiny kurikulárnych zmien.
Súčasný vzdelávací systém uprednostňuje získavanie vedomostí a nerozvíja kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov. Žiaci zväčša iba pasívne prijímajú veľké množstvo izolovaných poznatkov. Takýto model je podľa výskumov neefektívny, nevhodný a nezdôrazňuje aktivitu a tvorivé myslenie žiaka. Zaužívané kurikulum nepripisuje význam učeniu sa v súvislostiach, osvojovaniu si celoživotných zručností a skúmaniu aktuálnych či prierezových tém. Absentuje kladenie otázok, prezentovanie vlastných názorov, diskusie a argumentácia, čím sa zanedbáva podpora analytického a kritického myslenia. Časová dotácia predmetov nepostačuje na prebratie množstva predpísaného učiva.
Jedným z dôsledkov takéhoto vzdelávania sú podpriemerné zručnosti slovenských žiakov a žiačok. Máme vyšší podiel hodín matematiky, ako uvádzajú v štátnych kurikulách iné krajiny OECD, ale úroveň priemerného skóre v meraní PISA sme dosiahli až v roku 2018.
Hoci na Slovensku venujeme viac ako tretinu času v základných školách výučbe slovenského jazyka a literatúry, výsledky v oblasti čitateľskej gramotnosti kontinuálne klesajú. Nepriaznivé závery vychádzajú aj z testovania prírodovednej gramotnosti.
Zaostávanie ukazujú aj testovania zručností ako kritické myslenie, schopnosti riešiť problémy a pracovať v tíme. Pozadu je aj finančná gramotnosť a globálne kompetencie, zahŕňajúce schopnosť porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky.
Prvé školy začínajú
Od septembra 2023 bude vzdelávať svojich prvákov a prváčky podľa nového schváleného kurikula prvých 39 základných škôl. Nový štátny vzdelávací program bude plošne zavedený školského 2026/2027, počnúc prvým ročníkom prvého cyklu.
„Štátny vzdelávací program dá možnosť, aby sme učili predovšetkým deti, nie predovšetkým predmety a obsahy. Poskytne veľký rámec k tomu, aby sme v našich školách učili tak, aby nakoniec žiaci a žiačky, vedeli primerane veku a vo svojom životnom kontexte tak, aby to bolo informované myslenie a konanie na základe znalosti faktov a pojmov a porozumenia súvislostí, poznania potrebného detailu i celkového kontextu. Je to rámcový dokument, dôležitá bude realita v školách, kultúra školy. Aj preto sú pre nás dôležité aplikačné kroky, ako napríklad projekt Regionálnych centier podpory učiteľov,“ vyjadril sa Daniel Bútora, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Od roku 1990 majú všetky reformy podobné ciele. Aktuálne pripravované kurikulárne zmeny chcú priviesť tieto idey do praxe a reality v našich školách. Proces tvorby nového kurikula sa preto deje zdola a so širokou participáciou odbornej verejnosti. Učitelia, učiteľky, riaditelia, riaditeľky aj akademici a akademičky sú členmi a členkami kurikulárnych komisií a tiež Hlavnej koordinačnej skupiny. Kľúčové dokumenty prechádzajú otvorenou verejnou konzultáciou, do ktorej sa zapája učiteľská aj rodičovská verejnosť. Vďaka Žiackemu poradnému výboru je v procese zmien zastúpený aj hlas mladých ľudí.
