B. Gröhling: Environmentálna výchova bude na školách povinná

Žiaci sa po novom budú učiť, ako môžu oni sami aktívne prispieť k riešeniu klimatických problémov.

Zdieľajte článok

Share on facebook
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Zhoršenie stavu životného prostredia, ubúdajúce zásoby neobnoviteľných zdrojov a globálne otepľovanie sú dlhodobo celosvetovými výzvami. Na tie musíme reagovať už od detstva. Aj preto sa environmentálne témy stanú súčasťou povinného vzdelávania. Žiaci sa po novom budú učiť, ako môžu oni sami aktívne prispieť k riešeniu klimatických problémov.

 

Aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty ako zlepšiť ochranu životného prostredia. Reforma základného vzdelávania prinesie aj tieto zmeny.  Nový štátny vzdelávací program okrem zamerania na zlepšenie kritického myslenia a zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach prináša aj témy z oblasti environmentálnej a klimatickej výchovy. Kým doteraz bolo na rozhodnutí školy do akej miery sa budú enviro-témam venovať, po novom budú povinnou súčasťou vzdelávania. Táto zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté vo  vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť a Človek a príroda, teda presnejšie predmetov geografia, občianska náuka, chémia a biológia.

„Environmentálne cítenie a výchova sa musí stať našou prirodzenou súčasťou. To chceme dosiahnuť aj v zmene obsahu vzdelávania. Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov. Žiaci sa teda v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť,“ povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.

Súčasťou vyučovania budú aj odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom argumentovať a reagovať na protiargumenty, napríklad o tom, či môže jednotlivec prispieť k zmierneniu klimatických zmien. Žiaci pritom budú vychádzať z vlastnej skúsenosti o odlesňovaní, globálnom otepľovaní, znečistení, ale aj z relevantných odborných článkov.

Zmeny v životnom prostredí majú dopad aj na psychiku mladých. Aj ako jeden z nástrojov vysporiadania sa s novým fenoménom klimatickej úzkosti bude vzdelávanie na základných školách viesť žiakov k aktívnemu občianstvu v tejto oblasti. Jedným z cieľov moderného vzdelávania bude, aby mladí vedeli sami aktívne participovať na zlepšovaní spoločnosti a kvality životného prostredia. Prispeje to tiež k budovaniu ich psychickej odolnosti a schopnosti zvládať záťažové situácie.

„Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle,“ doplnila Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.

 

Nový štátny vzdelávací program okrem zamerania na zlepšenie kritického myslenia a zlepšenie výsledkov v medzinárodných testovaniach prináša aj témy z oblasti environmentálnej a klimatickej výchovy.

Ako vyzerá vyučovanie o environmentálnych témach dnes

Environmentálne vzdelávanie je súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, akou formou ju do školského vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky (Čo vás v tej škole učia Analýza stavu formálneho environmentálneho vzdelávania na Slovensku, apríl 2021) vyplýva, že hoci naši žiaci v medzinárodných porovnaniach dosahujú priemerné výsledky vo vedomostiach o environmentálnych témach, majú problémy s pochopením a vysvetlením globálnych problémov, pri ktorých sa vyžaduje kritické myslenie a uvedomenie si vzájomných súvislostí. Zároveň si menej uvedomujú význam svojho vlastného konania pri riešení environmentálnych problémov.

Aj z toho dôvodu bude obsah vzdelávania obohatený o aktuálne globálne výzvy, vrátane vzájomných súvislostí medzi spoločenskými, ekonomickými a environmentálnymi problémami. „Okrem osvojenia si potrebných poznatkov bude dôraz kladený na bádateľsky zamerané aktivity, aktivizujúce učebné metódy, ktoré zvýšia zaangažovanosť žiakov pri riešení ekologických výziev, napríklad realizáciou mikroprojektov v ich blízkom aj širšom okolí,“ doplnila Miroslava Hapalová.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 % základných škôl. Ako samostatný predmet bola len na 5 % základných škôl. Z ich zistení ďalej vyplynulo, že 77 % gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov.

Prečítajte si ďalšie

Newsletter

Prihláste sa na odber informácií a noviniek z procesu tvorby štátneho vzdelávacieho programu. Obsah newslettra pripravujeme.

Plán obnovy

Zmeny pre lepšie vzdelanie prebiehajú
v súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti