„Vedieť urobiť webovú stránku, je pre žiaka dnes rovnako dôležité, ako napísať dobrý sloh,” hovorí Martin Kríž v rozhovore. Riaditeľ Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Martin Kríž otvorene vysvetľuje, prečo je potrebná kurikulárna reforma a prečo mešká už tridsať rokov. Prečo je niektorým žiakom učivo na smiech, ako sa zmení práca učiteľa na hodine, a aký je význam mentorských centier v regiónoch.
Ako by ste rodičom a ľuďom mimo učiteľskej komunity vysvetlili, čo je to kurikulum?
Kurikulum je všetko, čo sa v škole učí. Sú to ciele, ktoré si stanovujeme pre vzdelávanie v školách. Sú to všetky vedomosti, ktoré žiak alebo žiačka v škole nadobúda a spôsobilosti, ktoré získa.
Aký má kurikulum, teda štátny vzdelávací program, význam pre školy?
V prvom význame ide o zadanie pre školy, ktorým štát hovorí, čo chce, aby sa žiaci naučili. Zadanie môžu školy získať cez štátny vzdelávací program a od roku 2008 si školy dotvárajú zadanie kurikula podľa potrieb svojich žiakov a svojej komunity. Ide o dvojúrovňovú tvorbu vzdelávacích programov, kedy jedna úroveň je tvorená zhora od štátu a druhá úroveň je lokálna priamo zo školy.
V druhom význame slova znamená kurikulum pre školy ich hlavnú činnosť. Sú to činnosti, ktoré sa v triede počas vyučovania dejú. Aké úlohy žiaci riešia, akým spôsobom to robia, ako s nimi komunikuje učiteľ, ako komunikujú žiaci medzi sebou. Sú to aj pravidlá podľa, ktorých funguje škola. Žiak sa v škole neučí iba podľa toho, čo si píše do zošita alebo odpovie pri vyvolaní. Deti sa v školách učia, ako funguje svet, ako komunikovať, ako povedať svoj názor a porozumieť samému sebe, svojmu okoliu a spoločnosti.
V treťom význame slova znamená kurikulum to, čo si žiak naozaj odnáša z vyučovania. A to vôbec nemusí byť zhodné s tým, čo je napísané vo vzdelávacom programe, alebo čo ho chcel naučiť učiteľ.
Prečo je potrebná zmena kurikula na základných školách?
Odpoveď je jednoduchá. Zmenila sa spoločnosť, zmenil sa svet a s ním aj potreby žiakov pri vzdelávaní. Základ do života detí, ktorý má dať škola, je v súčasnosti už iný, ako bol pred dvadsiatimi, ale aj desiatimi rokmi. V spoločnosti sa udiali dôležité zmeny.
Keď som chodil ako žiak do školy, vedomosti boli nedostatkový a vzácny statok. Kto mal lepší prístup k informáciám a vedel si zapamätať viac vedomostí, mal oproti ostatnými spoločenskú výhodu. Mal niečo, čo iní nemajú. Keď som si chcel počas štúdii rozšíriť vedomosti, musel som si vyhradiť čas na návštevu knižnice a hľadať informácie v knihách. Dnes tomu tak nie je. Vďaka internetu a smartfónom má takmer každý z nás vo vrecku neobmedzený počet informácií k dispozícií a to v priebehu sekúnd.
Zmenila sa teda hodnota a význam vedomostí a informácií?
Nie. Stalo sa to, že informácie už nie sú nedostatkový produkt, sú voľne dostupné a je potrebné sa sústrediť na ich kvalitu. Nie je už dôležitá kvantita, ale vedieť selektovať kvalitu vedomostí, či ide o vedecké poznatky alebo pseudonázory a výmysly.
Vzdelaný človek musí vedieť aj rozdeľovať vedomosti a informácie podľa ich účelu. Dokázať rozoznať informácie, ktoré sú pre neho užitočné a potrebné alebo ich nepotrebuje. To je úplne iný systém vzdelávania, ktorý si nevyžaduje memorovanie čo najväčšieho počtu dát a učiva, ale schopnosť pracovať so zdrojmi a vyznať sa v informáciách. Samozrejme, súvisí to aj so zručnosťou pracovať s modernými technológiami. Vedieť urobiť základnú webovú stránku je takmer rovnako dôležité pre žiaka, ako vedieť napísať maturitný sloh. Žiaci musia vedieť aj čítať webové stránky a nemyslím tým ich obsah, ale aj formu, usporiadanie, štruktúru. Zároveň sa zmenili základné spoločenské hodnoty.
Britský filozof Francis Bacon stanovil pred päťsto rokmi za cieľ vedy schopnosť ovládnuť prírodu poznaním prírodných zákonov. Dnes vieme, že nemôžeme prírodu ovládnuť, ale učiť sa ju rešpektovať a udržiavať pre ďalšie generácie. Podobné zmeny máme pri vzdelávaní sa o ľudských právach, medicíne a iných vedných oblastiach. Preto sa musí zmeniť aj škola a pripravovať žiakov na hľadanie nových odpovedí na otázky, ktoré im súčasná spoločnosť kladie.
Čo prinesie zmena kurikula učiteľom a učiteľkám?
Som presvedčený, že nič iné ako dobre spravená a zavedená kurikulárna reforma nevráti učiteľom a učiteľkám ich spoločenský status a úctu zo strany spoločnosti. Nehovorím, že platové ohodnotenie učiteľov nie je problém, ale nestačí len zdvihnúť platy.
Častokrát rodičia žiaci cítia, že kurikulum, s ktorým pracujú ich učitelia a učiteľky, nie je aktuálne a relevantné. Pre deti je smiešne, že sa majú na hodine učiť to, čo si za pár sekúnd nájdu cez mobil na internete. Nemajú pocit, že im budú nadobudnuté vedomosti užitočné v živote a niekde ich využijú. Je nevyhnutné, aby sme vrátili spoločenskú vážnosť a postavenie učiteľskej profesii. Môžeme tak urobiť iba tak, že žiaci a žiačky budú vnímať učivo v škole ako pre nich potrebné, aktuálne a nápomocné. Dnes tomu tak nie je. A možno to je práve aj jeden z dôvodov nerastúcich platov.
Kedy sa naposledy na Slovensku zmenil obsah vzdelávania na základných školách?
Na školskej úrovni prebiehajú zmeny kontinuálne. Každou zmenou, ktorú prinesie učiteľ alebo učiteľka do vyučovania sa mení kurikulum na konkrétnej škole. Ak hovoríme o národnej úrovni, mali sme dve veľké zmeny kurikula v modernej histórii našej krajiny. Prvá bola v roku 1989, kedy sa odstraňovali zo vzdelávania ideologické nánosy z minulého režimu. V tom čase vznikol mýtus, že pedagóg si môže zmeniť 30 percent z nariadeného štátneho vzdelávacieho programu. Druhá zásadná zmena prišla v roku 2008, kedy sa zmenil školský zákon. Treba povedať, že zákon bol, pokiaľ ide o kurikulárne paragrafy, veľmi dobrý, ale nie vhodne sa zmenil štátny vzdelávací program a už vôbec sa nepodarilo novinky dostať do výchovno-vzdelávacieho procesu. Ďalšia malá zmena sa konala v roku 2015, ale nebol to tiež zásadný prelom.
Aké sú Vaše očakávania od súčasnej kurikulárnej reformy?
Nazval by som to nádej, nie očakávania. Mám nádej, že sa podarí zmeniť spôsob nadobúdania vedomostí žiakmi. Aby sme sa v školách nesústredili len na to, akú šírku vedomostí si žiak z vyučovania odnáša, ale akú má schopnosť sa zorientovať sa v informáciách, zaradiť ich do kontextu, vedieť pracovať s archívnymi zdrojmi, ale aj modernými technológiami.
Dúfam, že sa nám táto vízia podarí dostať priamo do škôl. Podobné zámery sa objavujú opakovane v rôznych koncepčných materiáloch ako Duch školy (1990), Konštantín (1992), Milénium (1999), takzvaná Mikolajova reforma (2008) až po Učiace sa Slovensko (2017). Tieto myšlienky v týchto dokumentoch sú, ale vždy ako ciele, ku ktorým sa ešte len chceme dostať. Dúfam, že sa to tentokrát podarí preniesť do tried a že nebude treba formulovať ďalší strategický dokument s rovnakými víziami budúcnosti.
Potrebujeme na to predovšetkým spoluprácu s učiteľmi. Ministerstvo nemôže takúto zmenu nariadiť zhora, ale ponúknuť školám možnosť prispôsobiť vzdelávanie 21. storočiu a týmto spôsobom môže zmenu podporiť. Ale kurikulárnu reformu môžu uviesť do života iba učitelia. Preto im dávame čas, aj priestor, mentorskú aj materiálnu podporu, aby sme zmenu vykonali spoločne.
Je v súčasnosti vhodný čas na takúto zásadnú zmenu?
Máme najvyšší čas. Ako som spomínal, už v roku 1990 sme vedeli, že musíme vo vzdelávaní ísť týmto smerom, akým ideme dnes. Máme rok 2022 a nemôžeme si dovoliť zmeny viac odkladať a nechať deti nepripravené na dnešný svet a neučiť ich uspieť vo svete, aký nás čaká.
Vidíme, že sa musí zmeniť aj samotná podstata práce učiteľa. Doteraz boli učitelia tí, ktorí odovzdávali deťom vedomosti. V súčasnosti potrebujeme, aby učitelia pomáhali deťom orientovať sa vo vedomostiach. Samozrejme, takáto zmena je prácna, náročná a na náročnú nikdy nebude vhodný čas. Nemôžeme si však už ako spoločnosť dovoliť ďalej čakať.
Aké dôsledky by nás čakali, ak by sa žiadna zmena neuskutočnila?
Budeme naďalej padať v medzinárodných meraniach vedomostí a spôsobilostí. Žiaci budú viac dezorientovaní v spoločenských udalostiach a naďalej môžeme v budúcnosti očakávať ďalšie demonštrácie pred domami vedcov a lekárov. Dezorientovaní ľudia budú kričať, že ich chcú zabiť a podobné nezmysly. Naďalej bude pokračovať rozklad našej spoločnosti a žiaci budú náchylnejší veriť hoaxom, propagande a manipuláciám, čo bude spôsobené nevzdelanosťou.
Súčasťou reformy je aj vznik regionálnych mentorských centier, kde budú učitelia mentorovať svojich kolegov z regiónu a tak im budú pomáhať vzdelávať modernejšie.
Máme školy a máme učiteľov, ktorí rozumejú, že sú potrebné zmeny. Máme školy a učiteľov, ktorí majú obavy zo zmeny a majú z nej strach. Preto chceme učiteľov motivovať k otvorenosti voči zmenám. Musíme im ich predstaviť tak, aby tiež – spolu s nami – videli, že sú zmysluplné a potrebné.
Druhým dôležitým faktorom je zážitok z úspechu. Kurikulárna reforma rozvrhnutá na viac rokov, aby sa nerobilo všetko hneď a naraz. Chceme dať možnosť učiteľovi získať dobrý pocit, že so zmenou formy vzdelávania dosahuje pri žiakoch väčšie úspechy ako pred dvomi, tromi a viac rokmi. Aj tomuto by mala pomôcť spolupráca s mentormi. Posledný faktor je umožniť učiteľom profesijný rast. Učitelia a učiteľky musia mať možnosť sa profesijne rozvíjať, k čomu im dopomôžu Regionálne centrá podpory pre učiteľov.
Jedným z cieľov je umožniť učiteľom, ktorí budú mať záujem, aby sa stali lídrami v regióne. Týmto pedagógom dáme priestor, aby sa vo svojom pracovnom čase intenzívnejšie ako ich kolegovia vzdelávali, odborne rástli, osvojovali si nové učiteľské spôsobilosti.
Náš druhý cieľ je, aby učitelia pracujúci v mentorských centrách odovzdávali tie spôsobilosti, ktoré sami nadobudli, aj svojim kolegom. Je to zásadná vec, keď učiteľ alebo učiteľka v regióne vidí, že zmenu im predstavuje ich kolega – človek, ktorý žije v rovnakom meste či okrese a má podobné problémy. Reformu školám nebudú nariaďovať úradníci od stola v Bratislave, ale prinesú ju učitelia a učiteľky priamo v regiónoch. Je to iná podpora, ako keď k ním príde akademik, alebo teoretik.
Tretím cieľom centier je vytvárať partnerstvá medzi všetkými subjektami v regióne, ktorým záleží na kvalite vzdelávania a školami. Tieto vzťahy potrebujeme podporiť, či ide o učiteľov, občianske združenia, rodičov, firmy, samosprávy.
Aký bol ohlas, keď ministerstvo školstva vyhlásilo výzvu na hľadanie partnerov v regiónoch, ktorí budú prevádzkovať Regionálne centrá podpory učiteľov?
Ohlas bol nad očakávania. Napriek tomu, že nám situáciu skomplikovalo pomerne dlhé schvaľovanie výzvy (bola to prvá výzva vyhlasovaná podľa Plánu obnovy a odolnosti a bolo treba všetky procesy vymyslieť a vychytať nedostatky)a zverejnenie výzvy sa muselo posunúť, sme radi, že sa prihlásil dostatočný počet žiadateľov. Dostali sme 24 žiadostí pre 17 regiónov od 21 žiadateľov. Niektoré subjekty majú záujem prevádzkovať centrá vo viacerých regiónoch. My sme si dali v Pláne obnovy a odolnosti za cieľ, že do septembra sprevádzkujeme šestnásť mentorských centier, preto sme radi, že náš záväzok naplníme.
V súčasnosti pilotne fungujú dve centrá Martin-Turčianske Teplice a v Rožňave. Ako vyzerá ich bežné fungovanie?
Skúsim to popísať na ,,životnom cykle” mentora počas jeho prvého roku. V auguste ho pošleme na týždňové intenzívne školenie, kde sa učí ako byť mentorom. V priebehu jesene dostáva učiteľ ďalšie školenia o prioritných témach ako tvorba vzdelávacích programov, štýl vzdelávania a moderný prístup učiteľa, zmena hodnotenia žiakov, či digitálna transformácia pri vzdelávaní. Tieto vzdelávania organizovalo Metodicko-pedagogické centrum, s pomocou externých lektorov z iných organizácií, napríklad Teach for Slovakia. Veľmi dobrý ohlas máme napríklad na metódu didaktických reflektívnych komunít, v ktorej sa mentori školia pod vedením doc. Brestovanského z Trnavskej univerzity. Postupne si učiteľ hľadá kolegov, ktorých môže mentorovať.
Najskôr mentori oslovovali proaktívne školy v ich regióne, ale postupom času vidíme, že sa do centier podpory učiteľov hlásia samotní pedagógovia. V súčasnosti už v oboch centrách záujem vzrástol natoľko, že niektorí záujemcovia o mentoring musia chvíľu počkať, kým sa niektorému z mentorov uvoľní kapacita. Samozrejme, máme dáta, koľko bolo individuálnych mentoringových stretnutí, skupinových aktivít a iných činností mentori vykonávajú a tie čísla sú v súlade s našimi očakávaniami. Ale najcennejšia je pre nás ich spätná väzba.
Keď mi mentor povedal, že sám vidí na sebe, ako sa zmenil a ako ho viac baví vyučovanie. Mali sme príklad učiteľky, ktorá po prvom stretnutí odmietla mentora. Neskôr vyskúšala učiť podľa návrhu mentora a videla ten záujem od žiakov. Potom pani učiteľka znovu oslovila svojho mentora a spolupracujú už niekoľko mesiacov. Týmto ohlasom som veľmi rád, lebo vidíme pozitívnu zmenu priamo na učiteľoch, žiakoch a samotných školách. A vidíme aj to, že partnerstvo medzi ministerstvom a jeho priamo riadenými organizáciami, vysokými školami, samosprávami a občianskymi organizáciami môže prinášať dobré ovocie pre školy.
Martin Kríž bol stredoškolským učiteľom dejepisu a náuky o spoločnosti. Učil na gymnáziách po celom Slovensku, od Skalice po Gelnicu. Pôsobil v Štátnom pedagogickom ústave, aj ako spolupracovník mimovládnych neziskových organizácií a škôl, predovšetkým Indície a škôl C.S. Lewisa. V súčasnosti pôsobí na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu.
Text a foto: Rudolf Sivý
