Je to predovšetkým možnosť prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom, ktorí ju navštevujú. Ide vlastne o zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce. Iste, pôjde aj o novú prípravu školských vzdelávacích programov, ktoré však naozaj vyjadria podstatu chodu školy ako komplexnej inštitúcie a nebudú len formálnymi dokumentmi. V priebehu školského roku 2023/24 pripravíme v spolupráci s pilotnými školami ukážky školských vzdelávacích programov, z ktorých budú môcť školy vychádzať, prípadne niektorý z nich prevziať v celosti.
Veľmi dúfame, že im napomôže rozumieť zmyslu vzdelania pre nich samotných. Aby nemali pocit, že vzdelávanie je zbytočné a nerozumejú tomu, čo a prečo sa majú učiť. Obsah vzdelávania lepšie zohľadní ich schopnosti a učebné tempo.
Členením kurikula na vzdelávacie oblasti chceme najmä v oblasti Človek a príroda a Človek a spoločnosť poukázať na nevyhnutnosť medzipredmetových vzťahov. Vo vzdelávacích oblastiach máme definované spoločné výkonové štandardy, ktoré pomáhajú tieto väzby efektívne vytvárať. Ponúkame možnosť tieto vzdelávacie oblasti vyučovať bez rozdelenia na vyučovacie predmety aj v treťom cykle, kde to doteraz možné nebolo. Nie je to však povinné – školy sa môžu aj naďalej rozhodnúť pre vyučovanie podľa tradičných predmetov.
Cykly nie sú náhradou vzdelávacích stupňov. Stupne formálne rozčleňujú základné vzdelávanie na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie. Cykly sú logikou vymedzenia vzdelávacích výstupov a ich gradácie počas základného vzdelávania. Prvý cyklus buduje elementárne základy gramotnosti, druhý ich upevňuje a rozvíja, súčasne pripravuje na komplexnejšie a diferencovanejšie vzdelávanie v poslednom treťom cykle, ktorého výstupom sú pevné základy všeobecného vzdelania. To, čo má základná škola rozvíjať, bude na štátnej úrovni určené ako učebné výstupy na konci jednotlivých cyklov. Rozloženie po ročníkoch si škola určí sama vzhľadom na špecifiká žiakov, s ktorými pracuje. Treba dodať, že vymedzenie cieľov a obsahu vzdelávania cez vzdelávacie cykly je v súčasnosti jeden z najpoužívanejších modelov kurikula, či už v európskych krajinách, ale aj inde. Napomáha komplexnosti a zmyslu základného vzdelávania ako celku.
Prvý stupeň predstavuje primárne vzdelávanie, druhý stupeň je nižším stredným vzdelávaním. Pokiaľ medzinárodná klasifikácia stupňov vzdelávania ostane aj naďalej v platnosti, stupne ostávajú zachované. Avšak s tým, že primárne vzdelávanie (1. stupeň) budú reprezentovať prvé dva cykly základného vzdelávania, z ktorých prvý je určený na tri roky, druhý na dva. Spolu ide o päť rokov.
Sledujeme predovšetkým to, aby poznatky, ktoré sa žiaci v škole učia, boli v symbióze so zručnosťami a postojmi, ktoré si v škole žiaci dlhodobo budujú. Aby všetko to, čo sa žiaci učia, im dávalo zmysel. V tomto zmysle treba chápať aj to, ako smerujeme k posilneniu zmysluplného učenia, rozvíjaniu kritického myslenia a zručností pri práci s informáciami. Kurikulum bude viac klásť dôraz aj na súčasné globálne výzvy a problémy, ako sú klimatické zmeny, perspektívne zmeny na trhu práce alebo vysoké požiadavky na informačnú gramotnosť. Dôraz kladieme na pohodu žiakov a budovanie ich hodnotovej orientácie.
Nepochybne. Zmyslom koncepčných zmien kurikula je aj to, aby vzdelávací program základnej školy vyhovoval aj žiakom s takýmito potrebami a aby napríklad aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím mali šancu získať plnohodnotné základné vzdelanie a mohli mať lepší výber ďalšieho vzdelávania. Popri kurikulárnej zmene sa pripravujú komplexné opatrenia na efektívnu podporu inkluzívneho vzdelávania, ktoré budú nasmerované na to, aby každý žiak dostal takú podporu vo vzdelávaní, akú naozaj potrebuje.
