Piate minuloročné číslo odborného časopisu Pedagogické rozhľady sa zameriava na tému kurikulárnych zmien. Pohľadu na tvorbu školských vzdelávacích programov sa vo svojom príspevku venovala Petra Fridrichová, riaditeľka Odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM, spoluautorka kurikulárnych zmien.
V texte nájdete popísané základné kroky, ktoré sú odporúčané pri tvorbe školského vzdelávacieho programu. Príspevok vysvetľuje potrebu práce učiteľa s cieľmi vzdelávania a ich úlohu pri vymedzovaní obsahu a následnej voľbe vyučovacích stratégií, ale aj pri hodnotení výsledkov vzdelávania. Petra Fridrichová opísala vo svojom príspevku kroky vytvárania školského vzdelávacieho programu, ktoré reflektujú požiadavky na tieto programy vymedzené v Zákone o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z. z. a zároveň majú ambíciu zdôrazniť didaktický aspekt plánovania výchovno-vzdelávacieho procesu na úrovni školy.
Urývok z textu:
Jednou z úprav v novom štátnom vzdelávacom programe je pomenovanie očakávaných výstupov žiakov po dlhších časových úsekoch, tzn. cykloch. Vyučujúci tak môžu lepšie prispôsobiť vzdelávanie v školách potrebám a potenciálu učiacich sa. To, samozrejme, predpokladá aj ich väčší vklad do tvorby vlastných učebných osnov školského vzdelávacieho programu, ktorými sa môžu školy medzi sebou líšiť z hľadiska ambicióznosti, ale aj preferencií v spôsobilostiach, na ktoré budú klásť dôraz.
Vytváranie vlastných obsahov vzdelávania pre školy nie je na Slovensku populárna a ani žiadaná zmena. Vyučujúci sa nepovažujú za tvorcov obsahu vzdelávania, avšak cesta k vytváraniu školského prostredia citlivého k rozmanitým potrebám detí vedie aj cez vytváranie alebo aspoň úpravy obsahu vzdelávania na úrovni školy podľa rámcov vymedzených v štátnom vzdelávacom programe. Zároveň tvorba školských vzdelávacích programov (ďalej ŠkVP) nemusí byť vnímaná ako byrokratická činnosť. ŠkVP môže byť dokumentom reprezentujúcim, ale aj spoluvytvárajúcim kultúru školy.
Školský vzdelávací program (ŠkVP) obsahuje časti vymedzené v § 7 Zákona č. 245/2008 Z.z. (ďalej „školského zákona“):
• názov vzdelávacieho programu,
• vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy;
v stredných školách aj profil absolventa,
• stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca
a Európskeho kvalifikačného rámca,
• dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
• učebný plán okrem materských škôl,
• učebné osnovy,
• vyučovací jazyk podľa § 12,
• hodnotenie detí a žiakov.
Novela školského zákona zjednodušila štruktúru ŠkVP. Dôležitým východiskom je, že základná škola, v zmysle § 7, ods. 3 školského zákona, môže vypracovať jeden program pre všetky poskytované stupne vzdelávania. Navyše, môže byť jeho súčasťou aj program pre výchovné zariadenia, napr. školský klub detí. Spolu tak môže existovať jediný dokument s oddielmi, ktoré špecifikujú vzdelávanie, ale aj činnosti mimo vyučovania spracované vo vzájomnom prepojení.
Ako teda jednoducho postupovať pri vytváraní školských programov v zmysle toho, ako ich obsah vymedzuje školský zákon? V skratke by sme mohli pomenovať niekoľko kľúčových krokov:
1. zistenie vzdelávacích a rozvojových potrieb žiakov a žiačok školy,
2. pomenovanie, kam chceme ako škola smerovať,
3. rozpracovanie výchovno-vzdelávacích cieľov až na úroveň cyklov,
4. časové rozvrhnutie vyučovacích predmetov do ročníkov v súlade
s formulovanými cieľmi,
5. rozpracovanie výkonových štandardov v jednotlivých predmetoch do
cieľov a obsahov,
6. kontrola medzipredmetovej nadväznosti a súdržnosti cieľov, kontrola gradácie výstupov zo vzdelávania,
7. stanovenie spôsobu overenia očakávaných výsledkov zo vzdelávania.
V nasledujúcich častiach v základných rámcoch konkretizujeme jednotlivé kroky. Bližšie informácie budú rozpracované v rámci metodiky pre tvorbu školských vzdelávacích programov, ktorá bude publikovaná začiatkom roka 2024 na NIVaM-e ako súčasť metodickej podpory pre implementáciu zmien v základnom vzdelávaní.
Krok 1: Zistenie vzdelávacích a rozvojových potrieb žiakov a žiačok školy
Vytváranie školských vzdelávacích programov (ŠkVP) by malo reagovať na konkrétnych žiakov a ich potenciál a potreby. Ukazuje sa, že školy, ktoré pracujú so zisteniami o potrebách, potenciáloch a očakávaniach ich žiakov a žiačok, dokážu lepšie vytvárať podmienky na ich vtiahnutie do učenia sa.
Ciele a očakávania sú formulované ako výzvy, ktoré sú motivujúce a zároveň sú primerané na to, aby sa učiaci neobávali zlyhania. Škola môže tiež uskutočňovať reflexiu realizovaných aktivít a získať spätnú väzbu od rodičov žiakov. Poznanie súčasného a očakávaného stavu je krokom k pomenovaniu vzdelávacích potrieb, od ktorých je už len krok k naformulovaniu programových cieľov, ktoré budú skutočne riešiť existujúci stav školy.
Analýzu vzdelávacích potrieb je možné realizovať prostredníctvom rôznych dotazníkov, štruktúrovaných alebo pološtruktúrovaných rozhovorov príp. fókusových skupín, ale aj prostredníctvom rozboru vzdelávacích výsledkov (tu sa môže brať do úvahy napríklad výsledok v Testovaní 9 alebo výstupné testy pri ukončovaní ročníka a pod.). Niektoré dotazníky poskytnú prehľad, iné vedia poukázať na názory dopytovaných na rôzne témy spojené s kultúrou školy alebo so vzdelávacích procesom či na obsah vzdelávania. Analýza vzdelávacích výsledkov môže škole poukázať na nedostatky, silné stránky, môže odhaliť pretrvávajúci problém u istej skupiny žiakov atď. Rozhovory dokážu odpovedať na otázku, prečo je to tak a umožnia ísť viac do hĺbky pri zisťovaní dôvodov problémov v škole, napr. neuspokojivá klíma, časté prípady záškoláctva, zlyhávanie v testoch.
Jednotlivé dáta získané z rozhovorov, rozborov testov alebo z dotazníkov je potrebné analyzovať a abstrahovať z nich to, čo je pre školu podstatné z hľadiska tvorby ŠkVP. Rozborom je možné pomenovať problémy a ich možné príčiny. Tie následne môžu tvoriť východisko pre formulovanie prípadných programových cieľov školy.
Celý text a ďalšie články môžete nájsť v monotematickom čísle Pedagogických rozhľadov TU.
