Hlavné výzvy, na ktoré nový štátny vzdelávací program reaguje

„Prečo je nevyhnutné urobiť zmeny”

1. Zvýšiť efektivitu nášho vzdelávacieho systému a podpriemerné výsledky žiakov v čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti

Na Slovensku venujeme viac ako tretinu času v základných školách výučbe slovenského jazyka a literatúry (čo je viac ako priemer krajín OECD), ale výsledky našich žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti kontinuálne klesajú. Máme vyšší podiel hodín matematiky ako uvádzajú v štátnych kurikulách iné krajiny OECD, ale úroveň priemerného skóre v meraní PISA sme dosiahli až v roku 2018.

V takmer všetkých sledovaných oblastiach v medzinárodných meraniach máme zároveň dlhodobo podpriemerný podiel žiakov a žiačok, dosahujúcich tzv. top úroveň a naopak nadpriemerne vysoký podiel žiakov v tzv. rizikovej skupine.

2. Lepšie prepojiť vzdelávacie programy medzi stupňami vzdelávania

Obsah vzdelávania v materských, základných a stredných školách na seba nedostatočne nadväzuje, vzdelávacie programy nesledujú spoločné ciele. Učitelia jednotlivých stupňov vzdelávania (materských škôl, prvého a druhého stupňa základnej školy, stredných škôl) sa aj preto sťažujú na slabú pripravenosť detí z nižšieho stupňa vzdelávania. Jednoducho žiaci nemajú vedomosti a zručnosti, ktoré sa však od nich na vyššom stupni už automaticky očakávajú.

3. Posilniť koordináciu obsahu vzdelávania v jednotlivých predmetoch

Obsahu vzdelávania v súčasnosti možno vyčítať nedostatočnú vzájomnú koordináciu na úrovni štátu. Napríklad vo fyzike sa očakáva zvládnutie matematických znalostí, ktoré sú však naplánované na vyššie ročníky a pod. Vyučovacie predmety na základnej škole nie sú vzájomne dostatočne zosúladené, typická je izolovanosť jednotlivých predmetov v rámci jedného ročníka, ale aj naprieč ročníkmi. Obsah vzdelávania je skôr mozaikou izolovaných predmetov a vzájomne nesúvisiacich poznatkov, ako zrozumiteľným celkom. Žiaci to pociťujú tak, že nevidia zmysel toho, čo sa učia, učitelia sa sťažujú na slabú medzipredmetovú koordináciu obsahu vzdelávania. Napríklad, o vode sa učia z pohľadu biológie, fyziky, chémie, ale bez toho, aby vnímali vzájomné súvislosti, a že je to “stále tá istá voda”, ktorá sa rovnako správa, či je súčasťou ľudskej bunky, batérie v aute alebo dažďových kvapiek. Rovnako by žiaci mali chápať, že romantizmus v literatúre je to isté obdobie dejín ako vo filozofii, vo výtvarnom, či hudobnom umení alebo v dejepise, k čomu,žiaľ, často nedochádza.

4. Obsah vzdelávania je v niektorých predmetoch vymedzený príliš detailne

Štátne vzdelávacie programy diktujú veľmi detailne a zväzujúco obsah a organizáciu vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Školy a učitelia sú potom orientovaní na to, že musia odučiť presne predpísané učivo v presne stanovenom čase a nemôžu zohľadňovať reálne potreby a možnosti učenia sa žiakov, nezostáva im priestor na podporu vlastnej aktivity žiakov na vyučovaní. Teda, aj keby chceli, nemajú priestor na to, aby „učili inak”. Cieľom vyučovania je nezriedka „odučiť“ predpísané učivo, nie pomôcť žiakom v učení sa podľa toho, ako to kto potrebuje a rozvíjať ich komplexné spôsobilosti.

5. Obmedzené možnosti adaptácie postupu učenia na potreby a tempo žiakov​

Štátom stanovené programy so silnou centralizáciou (teda predpisovaním toho, čo a kedy sa má učiť) znemožňujú prispôsobovať vzdelávanie individuálnym potrebám žiakov, oslabujú možnosti diferencovaných prístupov a od všetkých žiakov očakávajú v krátkych etapách (ročníkoch) rovnaké výstupy bez ohľadu na situáciu a možnosti žiakov. U relatívne veľkej skupiny žiakov tento prístup spôsobuje pocit vzdelávacieho neúspechu a stojí aj za vážnym problémom veľkého objemu prepadávajúcich žiakov. To sa deje z veľkej časti práve preto, že vzdelávací program nedostatočne zohľadňuje individuálne potreby žiakov, ich schopnosti a učebné tempo.

6. Ciele vzdelávania sú viac formálne ako reálne napĺňané, chýba ukotvenie hodnotového vzdelávania, finančnej gramotnosti, environmentálneho vzdelávania

Existujúce ciele vzdelávania formulované vo vzdelávacích programoch sú viac deklaratívne ako reálne uskutočniteľné, a sú viac formálne vo vzťahu k vlastnému obsahu vzdelávania. Navyše, základná škola nedosahuje želateľné ciele ani v základoch: v medzinárodných meraniach dosahujú naši žiaci podpriemernú úroveň v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Kurikulum je orientované na osvojovanie veľkého množstva faktov, medzi ktorými nie sú súvislosti a smerované sú len na ukladanie do krátkodobej pamäte žiakov. Osvojovaným vedomostiam chýba ukotvenosť v širších súvislostiach a ich vzťah k životným zručnostiam a skúsenostiam dnešnej generácie. Žiaci teda často nevidia zmysel toho, čo sa učia a získané vedomosti nevedia v praxi použiť. Existujúci obsah neposkytuje širší priestor hodnotovému vzdelávaniu, mysleniu v komplexnejších súvislostiach, nepodporuje dostatočne digitálne zručnosti, neukotvuje vyváženosť duševného a telesného rozvoja žiakov a zabúda na ich spokojnosť a celkovú pohodu. Väčšina doterajších výziev na posilnenie čitateľskej gramotnosti, hodnotového vzdelávania, podpory kritického myslenia, prírodovedného vzdelávania či podpory digitálnych zručností nebola v doterajších čiastkových úpravách kurikula systematicky zapracovaná.

7. Obmedzenia v uplatňovaní pružnejších foriem vzdelávania​

Pomerne centralizovaný systém štátneho kurikula zväzuje školám ruky pri uplatňovaní pestrejších foriem vzdelávania. Školy sú fixované na klasický systém triedno-hodinového vyučovania podľa pevného rozvrhu hodín, ktorý je daný zviazaným rámcovým učebným plánom.  Školy nemajú širšiu možnosť pri voľbe pružnejších vzdelávacích foriem, ktoré by dovolili využiť napríklad blokové vyučovanie, integráciu obsahu vzdelávania, lepšie a efektívnejšie prepájanie formálneho a neformálneho vzdelávania.

8. Školský vzdelávací program je na mnohých školách len formálnym dokumentom​

Drvivá väčšina škôl pristupuje k školskému programu ako k formálnemu dokumentu. Výskumy ukazujú, že tvorba školských vzdelávacích programov je v rukách vedenia škôl, ktoré niekedy poveruje vybraných učiteľov, ale málokedy ide o dokument, ktorému učitelia pripisujú väčší dôraz. Zdrojom obsahu pre učiteľov sú v zásade učebnice a nie vzdelávacie programy. Učebnice pri tom často obsahujú aj tie témy, ktoré je možné pomenovať ako rozširujúce, teda sú navyše  oproti ŠVP. V snahe zvládnuť celú učebnicu, či pracovný zošit tak dochádza k ďalšiemu preťaženiu časti žiakov a zrýchleniu tempa pri vyučovaní, bez reálneho pochopenia toho, čo sa vlastne učia.

Hlavné ciele nového štátneho vzdelávacieho programu

1. Presun ťažiska vzdelávania z odovzdávania vedomostí na rozvoj spôsobilostí žiakov

Hlavným cieľom zmeny obsahu vzdelávania je, aby sa vzdelávanie v našich základných školách prispôsobilo potrebám 21. storočia, teda súčasnej aj budúcej spoločnosti a najmä súčasnej generácii detí. Základným princípom zmien je presun ťažiska z odovzdávania vedomostí na rozvoj zmysluplných spôsobilostí a kompetencií žiakov.

Dôraz sa teda nebude klásť natoľko na osvojovanie izolovaných encyklopedických vedomostí a následnú reprodukciu poznatkov, ale viac na rozvoj komplexných spôsobilostí žiakov, ako aj na prepojenie obsahu vzdelávania s reálnymi životnými situáciami. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie a mäkké zručnosti žiakov ako schopnosť riešiť problémy, spracovávať informácie, pracovať v tíme, argumentovať a klásť otázky, preberať iniciatívu a zodpovednosť, tvoriť a realizovať osobné projekty. Žiaci by mali byť schopní porozumieť a analyzovať rôzne perspektívy a kriticky vyhodnotiť súčasné globálne a medzikultúrne otázky.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné posilniť výučbu žiakov prostredníctvom skúseností. Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii so skúsenosťou. Vo výučbe bude vytvorený priestor na komentovanie aktuálnych tém, diskusiu a aktívne zapájanie žiakov do učiaceho procesu. Namiesto toho, aby sa kurikulum vymedzovalo detailne, v rámci úzko ohraničených vyučovacích predmetov, bude obsah vzdelávania koncipovaný v širších vzdelávacích celkoch (napr. človek a príroda, človek a spoločnosť). Reforma systematicky do kurikula integruje aj prierezové témy ako finančná gramotnosť, globálne zdravie (napr. epidémie), klimatické zmeny a otepľovanie.

2. Zvýšenie citlivosti a možnosti prispôsobenia vzdelávacích programov na individuálne potreby a možnosti žiakov

Zámerom pripravovaných zmien je tiež zvýšenie citlivosti vzdelávania na individuálne potreby a možnosti žiakov s cieľom podpory rozvoja potenciálu každého žiaka do maximálnej možnej miery, osobitne v prípade, ak pochádza zo znevýhodneného prostredia alebo má špeciálne vzdelávacie potreby či nadanie. Toto sa udeje najmä vnútorným členením štátneho vzdelávacieho programu do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov:

V týchto cykloch sa stanovujú očakávané učebné výstupy žiakov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a ich súčastiach (výkonové štandardy na konci každého cyklu) a stanovuje sa tiež obsah vzdelávania (obsahové štandardy budú rozvrhnuté tiež vo vzdelávacích cykloch).

Školský vzdelávací program sa na základe týchto cyklov vymedzuje a upravuje jednotlivé ročníky tak, že vzniká možnosť flexibility a adaptability pri tvorbe školského kurikula s ohľadom na konkrétne podmienky školy a žiakov.

Na úrovni štátneho vzdelávacieho programu vzdelávacie cykly:

  • sú nástrojom na ucelenejšie nastavenie cieľov a obsahu vzdelávania v rámci základného vzdelávania,
  • umožňujú pružnejšie prispôsobiť vzdelávací obsah (učiva) do ročníkov tak, aby zohľadňovali učebné predpoklady žiakov,

  • znižujú riziko opakovania ročníka a sú prevenciou pred predčasným opakovaním ročníka,

  • umožňujú lepšie vyhodnocovať a posudzovať komplexné učebné výstupy žiakov (až na konci cyklu),

  • vytvárajú lepšiu príležitosť pre adaptáciu žiakov napríklad pri migrácii,

  • sú predpokladom na dôsledné chápanie základného vzdelávania ako celku,

  • pomôžu školám aj v situáciách, aké priniesla napríklad pandémia COVID-19. Ak by školy opätovne čelili vážnym výzvam, ktoré vytvoria prekážku v plánovanom osvojovaní učiva a rozvoji žiakov, môžu si učivo preniesť do ďalšieho ročníka bez obáv, že porušia štátny vzdelávací program.

Rozdelenie základného vzdelávania na tri cykly funguje vo viacerých krajinách v Európe, napríklad v Portugalsku, Estónsku, Francúzsku, Slovinsku, Švédsku či Švajčiarsku a bežné je aj mimo Európy. V medzinárodných merania PISA dosahujú žiaci v menovaných krajinách výrazne lepšie výsledky ako ich rovesníci na Slovensku.

Čo zmeny prinesú školám, učiteľom, žiakom a rodičom

Školám

Je to predovšetkým možnosť prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom, ktorí ju navštevujú. Ide vlastne o zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce. Iste, pôjde aj o novú prípravu školských vzdelávacích programov, ktoré však naozaj vyjadria podstatu chodu školy ako komplexnej inštitúcie a nebudú len formálnymi mŕtvymi dokumentmi.

Učiteľom...

Učitelia si budú môcť určiť tempo pri vyučovaní, ktoré bude zodpovedať potenciálu ich žiakov. Tým, že sa odstráni príliš detailné vymedzenie obsahu vzdelávania v niektorých predmetoch, učiteľom aj školám sa otvorí možnosť pružnejšej organizácie vzdelávania (napr. blokové vyučovanie) a využívania rozmanitých vzdelávacích foriem a metód ako sú napríklad aktívne učenie sa žiakov, experimentovanie, objavovanie a diskusie medzi žiakmi. Reforma prinesie väčší súlad a konzistenciu medzi vyučovacími predmetmi a vzdelávacími oblasťami. Učitelia na prírodovedných predmetoch sa preto budú môcť spoľahnúť, že žiaci si už na matematike osvojili potrebné operácie, ktoré môžu využiť vo vzorcoch napríklad na fyzike. Učiteľov tiež čakajú moderné učebnice pripravené v súlade s ideami reformy, budú vyhradené finančné prostriedky na obnovu učebnicového fondu (vrátane digitálnej verzie učebníc). Poradenstvo pri zmenách v obsahu vzdelávania a zavádzaní nových metód a foriem výuky budú poskytovať krajské centrá metodickej podpory a regionálne centrá, kde bude pôsobiť tím mentorov.

Žiakom a rodičom...

Nové kurikulum žiakom napomôže rozumieť zmyslu vzdelania pre nich samých. Aby nemali pocit, že vzdelávanie je zbytočné a nerozumejú tomu, čo a prečo sa majú učiť. Obsah vzdelávania lepšie zohľadní ich schopnosti a učebné tempo. Prostredníctvom nového kurikula dostanú žiaci obsah vzdelávania zodpovedajúci požiadavkám a výzvam 21. storočia, ktorý ich pripraví na ďalšie štúdium, na budúci osobný aj pracovný život. Osvoja si nielen rozmanité poznatky, ale aj stratégie pre efektívne učenie sa.

Vďaka prepojeniu obsahu vzdelávania s reálnymi životnými situáciami a rozvoju komplexných spôsobilostí namiesto memorovania budú žiaci lepšie rozumieť zmyslu školského učenia a zvýši sa ich motivácia. Na základe rešpektovania ich jedinečnosti, osobného tempa a záujmov, a teda väčšej personalizácie vzdelávania sa zvýši aj ich vnútorná motivácia a pocit šťastia v škole. Súčasťou obsahu vzdelávania budú aj témy zamerané na duševné zdravie a wellbeing žiakov.